Claim vo FIDIC zmluvných podmienkach považujem za dohodu o podmienenom zvýšení ceny diela, resp. predĺžení doby vykonania diela.
Ak nastane zmluvou predvídaná skutočnosť, zhotoviteľovi vznikne subjektívne právo na zvýšenie ceny, prípadne predĺženie doby vykonania diela, avšak zároveň, ak toto svoje právo neuplatní u objednávateľa včas a neoznámi mu vznik tejto skutočnosti, jeho subjektívne právo stráca účinok na základe rozväzovacej podmienky.
Právnym dôvodom nárokovanej platby je cena za dielo podľa zmluvy o dielo. Právnym titulom je teda zmluva a nie zodpovednosť za škodu, alebo iný titul. V tejto platbe môžu byť zahrnuté aj náklady, teda aj škoda, ktorá vznikla zhotoviteľovi, zhotoviteľ by však nemal hľadať možnosti, ako uplatniť túto škodu z iného dôvodu, ak je dohodnuté, že ju uplatní v rámci nároku na platbu na zvýšenie ceny.
Som toho názoru, že takáto dohoda o podmienenej platbe ceny za dielo, resp. predĺžení doby vykonania diela a o postupe uplatnenia nároku na platbu nie je v rozpore s kogentnými normami.
Obchodný zákonník naviac v § 547 ods. 6 pozná preklúziu (zánik práva) v prípade, ak zhotoviteľ neoznámi navýšenie ceny diela bez zbytočného odkladu, za predpokladu, že nebola dohodnutá pevná cena podľa § 546 ods. 1. Na zánik nároku by tak súd mal prihliadať aj bez námietky.
Iná situácia je pri zmene diela. Vtedy sa však neaplikuje claim, ale cena zmeny podľa podčlánku 12.3 FIDIC VZP, ktorá sa neprekluduje.
Vopred však upozorňujem, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorých dohoda o zániku práva je v rozpore s § 583 OZ a nemožno ju preklenúť ani transformáciou na odkladaciu podmienku. Viď Uznesenie NS ČR, srp. zn. 23 Cdo 763/2022 v prípade Metrostav vs. ŘSD o claim v hodnote 51 mil. českých korún. Taktiež ustálená judikatúra v Českej republike: 25 Cdo 1650/98, 32Cdo 1630/2016.
Nižšie uvádzam, ako som dospel k tomuto záveru:
Imanentnou súčasťou výstavbového procesu je zmena okolností.
Záujmom účastníkov na stavbe je včasné dokončenie diela za dohodnutú cenu.
FIDIC zmluvné podmienky majú dômyselne a rovnovážne rozložené riziká medzi objednávateľa a zhotoviteľa. Podmienky určujú, ktorá strana znáša konkrétne riziká, a zároveň predvídajú skutočnosti, ktoré môžu počas realizácie diela nastať, a pre taký prípad veľmi jasne stanovujú práva a povinnosti jednotlivých strán.
Zhotoviteľovi spravidla vznikajú počas realizácie diela nároky na predĺženie doby na dokončenie (ďalej aj „PDD“) a na zvýšenie zmluvnej ceny (zväčša na dodatočne vzniknuté náklady, prípadne aj primeraný zisk).
Objednávateľovi spravidla vznikajú počas realizácie diela nároky na predĺženie záručnej doby a na zaplatenie peňažných pohľadávok, napr. z dôvodu omeškania s riadnym plnením predmetu diela.
1. Podmienky uplatňovania claimu
FIDIC zmluvné podmienky obsahujú zmluvné procesné pravidlá pre alternatívne riešenie sporov, v rámci ktorých sa uplatňujú nároky.
Nárok sa uplatňuje u správcu stavby (inžiniera), ktorý je povinný o ňom podľa článku 3.5 spravodlivo rozhodnúť, pričom je povinný zobrať do úvahy všetky odpovedajúce okolnosti. Nárok sa musí uplatniť včas, a to pod hrozbou, že zhotoviteľ inak nebude mať nárok na PDD, resp. zvýšenie zmluvnej ceny.
Akýkoľvek spor, ktorý vznikne medzi objednávateľom a zhotoviteľom v dôsledku rozhodnutia správcu stavby, je strana povinná predložiť adjudikátorovi, ktorý je povinný o spore rozhodnúť do 84 dní.
Ak je strana nespokojná s rozhodnutím adjudikátora, môže oznámiť druhej strane svoju nespokojnosť. Svoju nespokojnosť môže strana oznámiť druhej strane aj v prípade ak nie je adjudikátorom rozhodnuté do 84 dní. Ak žiadna zo strán nepodala oznámenie o nespokojnosti, potom sa rozhodnutie adjudikátora stáva konečné a záväzné.
Ak strana podala oznámenie o nespokojnosti, je povinná sa pokúsiť o mimosúdne vyrovnanie (amicable settlement).
Ak sa strany nedohodnú mimosúdne na vyrovnaní do 56 dní odo dňa oznámenia o nespokojnosti, potom bude spor definitívne vyriešený arbitrážou.
Ak nie je adjudikátor ustanovený, potom bez uplatnenia čl. 20.4 a 20.5 môže byť spor predložený priamo na arbitráž. Spor môže byť predložený na arbitráž aj v prípade, ak sa rozhodnutie adjudikátora stane platným a záväzným a povinná strana ho neplní.
2. Konkrétne subjektívne práva, ktoré možno zmluvne nárokovať voči druhej strane
Vezmime si napr. ustanovenie čl. 1.9 z FIDIC červenej knihy (1999), ktoré znie:
1.9 Oneskorené dodanie výkresov alebo inštrukcií
Ak Zhotoviteľovi vznikne oneskorenie a/alebo Náklady v dôsledku toho, že Správca oznámený výkres alebo inštrukciu nevydal v primeranom čase, ktorý je špecifikovaný v Oznámení s podpornými podrobnosťami, Zhotoviteľ je povinný predložiť ďalšie oznámenie Správcovi a je oprávnený podľa článku 20.1 [Nároky Zhotoviteľa], na
(a) predĺženie Doby na dodanie diela (PDD), za každé omeškanie, ak dokončenie je alebo bude omeškané podľa podčlánku 8.4 [predĺženie Doby na dodanie diela], a
(b) platbu takých Nákladov plus primeraný zisk, ktorý sa stane súčasťou Zmluvnej ceny.
Článok 20.1 znie:
20.1 Nároky Zhotoviteľa
Ak sa zhotoviteľ domnieva, že má nárok na akékoľvek predĺženie Lehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto Podmienok, alebo inak podľa Zmluvy, Zhotoviteľ vydá Stavebnému dozoru oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento nárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr ako je to možné, a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si Zhotoviteľ uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak Zhotoviteľ nevydá oznámenie o nároku v tomto 28 dňovom období, Lehota výstavby nebude predĺžená, Zhotoviteľ nebude mať nárok na dodatočnú platbu a Objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s nárokom.
Subjektívne právo zhotoviteľa na PDD / zvýšenie zmluvnej ceny je tu podmienené skutočnosťou, že zhotoviteľ nedostal v dohodnutý čas výkres, resp. pokyn. Ak taká situácia nastane a zhotoviteľovi vzniknú náklady, resp. to má dopad na dobu vykonania diela, zhotoviteľ je povinný to včas oznámiť a podľa okolností by mal mať právo na PDD, resp. platbu.
Ak si prejdeme červenú knihu FIDIC (rok 1999), nájdeme v nej tieto oprávnenia zhotoviteľa a objednávateľa (podmienené subjektívne práva), ktoré si môžu uplatniť voči správcovi stavby (inžinierovi) prostredníctvom zmluvných procesných pravidiel v čl. 20.1 (nároky zhotoviteľa), resp. v čl. 2.5 (nároky objednávateľa). Jednotlivé oprávnenia (subjektívne práva) nájdete v tejto časti: https://www.kotvan.sk/rozlozenie-rizik-vo-fidic-zmluvnych-podmienkach-cervena-kniha-1999
Pri oprávneniach predvídaných FIDIC zmluvnými podmienkami sú dôvodmi ich vzniku najmä tieto skutočnosti:
- omeškanie objednávateľa s plnením záväzku;
- omeškanie zhotoviteľa s plnením záväzku;
- chyby v súťažných podkladoch, chyby v projektovej dokumentácii, chyby pri vytyčovaní, za ktoré zodpovedá objednávateľ;
- nepredvídateľné podmienky (nepredvídateľné počasie, nepredvídateľné geologické podmienky), za ktoré podľa zmluvy zodpovedá objednávateľ;
- prekážky na strane objednávateľa (neposkytnutie protiplnení, neposkytnutie súčinnosti, neposkytnutie stavebnej pripravenosti, neúčasť na testoch, neúčasť na preberaní predmetu diela alebo časti predmetu diela);
- prekážky na strane zhotoviteľa;
- následky rizík, ktoré znáša objednávateľ (napr. vyššia moc, zmeny legislatívy, rozhodnutia úradov);
- iné (prerušenie, ukončenie stavby, disruption, dodávky energií, použitie zariadenia).
3. Podmienenosť zmluvného nároku a účel časového obmedzenia uplatnenia zmluvného nároku
Ustanovenia o claime vnímam predovšetkým ako dohodu zmluvných strán o tom, že si budú navzájom oznamovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na riadne dokončenie diela, a tieto riešiť dohodnutým spôsobom (posunom harmonogramu, prípadne navýšením zmluvnej ceny).
Hlavným záväzkom zhotoviteľa zo zmluvy o dielo je riadne dokončenie diela v stanovenom termíne.
Hlavným záväzkom objednávateľa zo zmluvy o dielo je prevzatie diela a úhrada ceny za dielo.
Ak vznik určitej skutočnosti vyvolá dodatočné náklady, resp. má dôsledky na riadny chod výstavby, zmluvná strana je povinná oznámiť druhej zmluvnej strane nárok, ktorý požaduje, napr. zvýšenie zmluvnej ceny, alebo predĺženie doby na dodanie diela (subjektívne právo). Existencia takejto skutočnosti predstavuje podľa mňa odkladaciu podmienku vzniku zmluvného záväzku, napr. záväzku objednávateľa uhradiť zvýšenú cenu za dielo alebo akceptovať predĺženie doby na vykonanie diela. Zmluvné strany označili v zmluve skutočnosti, ktorých vznik a z toho vyplývajúce riziko znášajú. Ak riziko nastane, zmluvné strany sa zaviazali znášať následky, napr. objednávateľ sa zaviazal znášať predĺženie doby na dodanie diela a s tým súvisiace náklady, ktoré sa odzrkadlia vo zvýšení zmluvnej ceny. Zároveň sa dohodlo, že zmluvná strana, ktorej vznikne toto subjektívne právo, je povinná tento nárok oznámiť druhej strane včas, a to pod podmienkou straty takéhoto subjektívneho práva. Neoznámenie nároku včas predstavuje podľa mňa rozväzovaciu podmienku. S ohľadom na inžiniera (správca stavby), ktorý ako tretia strana rozhoduje o claimoch, je podmienkou vzniku práva na dodatočnú platbu, PDD aj rozhodnutie inžiniera, ktorý určí obsah záväzku. Problém je, že podľa vyššie zmienenej judikatúry, súdy toto považujú za preklúziu.
Zhotoviteľ je vystavený hrozbe zániku nároku, ak ho neuplatní včas. Objednávateľ takúto podmienku včasného uplatnenia nároku nemá (nová kniha však limituje aj objednávateľa pri uplatnení claimu).
Účelom claimov je oboznamovanie sa účastníkov výstavby so vznikom skutočností, ktoré predstavujú riziko pre včasné dokončenie diela za dohodnutú cenu, a riešenie týchto skutočností už počas realizácie diela a nie až po jeho dokončení.
FIDIC zmluvné podmienky teda obsahujú záväzok oboch zmluvných strán, že sa budú zmluvou predvídaným spôsobom oboznamovať so skutočnosťami a z toho vyplývajúcimi subjektívnymi právami voči druhej zmluvnej strane, napr. na dodatočnú platbu. Objednávateľ má tak zabezpečenú aj kontrolu nad celkovými nákladmi projektu. Objednávateľ je tiež chránený zmluvnými lehotami, v rámci ktorých je nárok potrebné oznámiť, a to pod hrozbou jeho zániku.
Účelom úhrady platby je, aby sa vyrovnala finančná situácia zhotoviteľa, ako keby nenastalo riziko, ktoré je na strane objednávateľa.[3]
4. Význam pojmu claim a právny dôvod nárokovanej platby
Claim prekladáme do slovenského jazyka ako „nárok“.
Nárok nemá všeobecne uznanú definíciu, je spravidla chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t. j. domáhať sa právnej ochrany realizácie subjektívneho práva. Napríklad z pôžičky vznikne veriteľovi subjektívne právo na vrátenie požičanej veci od dlžníka. Nárok na jej vrátenie však veriteľovi vznikne až v dobe, keď sa stane pôžička splatnou.
Claim podľa FIDIC zmluvných podmienok nemožno úplne stotožňovať s významom nárok. Nepochybne však je subjektívnym právom.
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, úradným rozhodnutím, z iných právnych skutočností uvedených v zákone.[1]
Záväzkovo-právne vzťahy, ktoré vznikajú z protiprávnych úkonov, sa rozlišujú podľa spôsobeného výsledku na spôsobenie škody v dôsledku (i) porušenia zmluvného záväzku, (ii) porušenia mimozmluvnej, zákonnej právnej povinnosti a na spôsobenie iného protiprávneho výsledku.[2]
Počas realizácie zmluvy o dielo môže dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu, zodpovednosti za vady, zodpovednosti za omeškanie, k zodpovednosti za vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si bude zhotoviteľ alebo objednávateľ nárokovať.
Claim na platbu na zvýšenie zmluvnej ceny je predpokladaný vo FIDIC zmluvných podmienkach a častokrát zahŕňa náhradu nákladov (škody a zisku).
Záleží od konkrétnej zmluvy, či pripustí ako následok omeškania povinnosť objednávateľa nahradiť zhotoviteľovi ušlý zisk (naprílkad z dôvodu, že zhotoviteľ nemôže nastúpiť na druhú stavbu, pretože má kapacity viazané na omeškanej stavbe). Sú zmluvy, kde je ušlý zisk vylúčený.
Náhrada za PDD by mala spočívať predovšetkým za prácu, čas a stratu, alebo náklady, ktoré boli vynaložené. Ide teda o skutočné dodatočné náklady, ktoré vznikli zhotoviteľovi v dôsledku, že sa predĺžil jeho čas na stavbe.
V rámci vyššie uvedených zmluvou predvídaných oprávnení zhotoviteľa na claim však dochádza podľa môjho názoru k úhrade zmluvnej ceny, ktorá sa vplyvom okolností dodatočne zmenila a teda právnym dôvodom claimu je záväzok objednávateľa zo zmluvy o dielo na zaplatenie ceny, ktorá má pokryť dodatočné náklady zhotoviteľa. Nejde podľa mňa o nárok z práva na náhradu škody, ktorý sa nám môže núkať ako právny dôvod.
5. Zmluva o dielo podľa FIDIC zmluvných podmienok ako lex contractus
Viktor Knapp si vo svojej Teórii práva položil otázku, či si zmluvné strany môžu celý právny vzťah medzi sebou vytvoriť ako lex contractus a vylúčiť tak právo zákonné? Odpovedal si, že: „Strany môžu ako lex contractus vytvoriť medzi sebou právny vzťah, pokiaľ neporuší ius cogens. Ak by zmluva porušila ius cogens, bola by neplatná, a to podľa okolností celkom alebo z časti. Právo kogentné je silnejšie než lex contractus.“[4] Vôľa zmluvných strán nesmie byť tiež obmedzená v prípade existencie iného základného práva, ktorými sú generálne klauzuly, dobré mravy, zákaz zneužitia práva.
Poďme sa pozrieť, či v slovenskom právnom rámci bráni niečo úprave claimu podľa FIDIC zmluvných podmienok?
Mám za to, že subjektívne práva zhotoviteľa na PDD, prípadne na zvýšenie zmluvnej ceny vo vyššie uvedených ustanoveniach červenej knihy sú dohodnuté na základe autonómnej vôle zmluvných strán a nie sú v rozpore s kogentnými predpismi platnými v slovenskom právnom rámci.
Poďme si systematicky prejsť, ktoré kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka môžu brániť claimu, ako dohode o oznamovaní významných skutočností pod hrozbou straty práva na predĺženie lehoty na zhotovenie diela.
5.1 Kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka
Nižšie uvádzam kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré považujem za relevantné pre túto tému.
V typickej zmluve o dielo podľa Obchodného zákonníka (ustanovenia § 536 ObchZ až 565 ObchZ) nie sú kogentné ustanovenia, vynímajúc základné ustanovenie v § 526 ods. 1 ObchZ.
5.1.1 Zásada poctivého obchodného styku
§ 265 znie: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Tohto ustanovenia sa môže dožadovať účastník sporu, ktorý v ňom bude hľadať dodatočný korektív záväzkových vzťahov. Bude poukazovať na porušenie rovnováhy zmluvných strán, hoci k nim došlo prostredníctvom zmluvných dojednaní a bude žiadať, aby súd neposkytol súdnu ochranu nároku uplatnenému na súde.
Súd by na základe tohto ustanovenia mohol rozhodnúť, že napr. nárok na zvýšenie zmluvnej ceny je v rozpore s poctivým obchodným stykom a z uvedeného dôvodu žalobu na zaplatenie určitej sumy ako časti ceny za dielo zamietnuť.
Súlad právnych úkonov s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať pred aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka podľa individuálnych okolností jednotlivého prípadu. Dobré mravy pôsobia ako korektív.
Do úvahy prichádza aj konanie objednávateľa, resp. inžiniera (správcu stavby), ktorý svojvoľne, v rozpore s povinnosťou odbornej starostlivosti, zamietne claim. Takéto konanie by mohlo byť výkonom práva s výlučným úmyslom poškodiť druhého. Účelom takého konania nie je uspokojenie hospodárskych záujmov (kauzy), teda uspokojenie dodatočných nákladov za riziká znášané objednávateľom, preto by takéto konanie bolo v rozpore so zásadou zákazu zneužitia práva.
Vždy bude závisieť od konkrétnych okolností, ale mám za to, že princíp dispozitívnosti a autonómie vôle strán je potrebné pozorne zohľadňovať pred hľadaním akýchkoľvek korektívov. Najmä v stave kedy je judikatúrna činnosť všeobecných súdov v tejto oblasti takmer nulová, mali by sme trvať predovšetkým na právnych princípoch súkromného práva a nehľadať reštriktívne výklady.
5.1.2 Vzdanie sa nároku na náhradu škody
§ 386 (1) znie: Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
Toto kogentné ustanovenie neumožňuje poškodenému vzdať sa práva na náhradu škody skôr, ako bola porušená povinnosť, z ktorej škoda môže vzniknúť.
Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka umožňuje vzdať sa práva na náhradu škody pred jeho vznikom, ale nie skôr, ako povinný poruší záväzkovoprávnu povinnosť, v dôsledku čoho môže škoda vzniknúť.
Je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje stranám do určitej miery limitovať škodu, respektíve dohodnúť sa na rozsahu náhrady škody odlišne ako stanovuje zákon (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk).
S poukazom na uvedené pôjde o vzdanie sa práva len vtedy, keď sa oprávnený vzdá práva na náhradu škody v celom rozsahu. Ak si strany obmedzia výšku skutočnej škody alebo vylúčia ušlý zisk, nepôjde o vzdanie sa práva.
Zoberme si teraz prípad, že objednávateľ spôsobí zhotoviteľovi škodu. Zhotoviteľovi vzniknú náklady, ktoré by inak nemal. Strany predpokladajú dôvod vzniku takýchto nákladov v zmluve, preto zhotoviteľ uplatní claim na zvýšenie ceny. Ak by sa strany v zmluve nedohodli na spôsobe kompenzácie formou claimu, zrejme by zhotoviteľovi neostávalo iné ako uplatniť nárok z titulu zodpovednosti za škodu. Podľa FIDIC zmluvných podmienok ho podľa mňa v prvom rade uplatňuje ako nárok na zvýšenie ceny.
Ak zhotoviteľ neuplatní claim u objednávateľa podľa čl. 20.1 FIDIC zmluvných podmienok včas, objednávateľ (resp. inžinier) bude konštatovať, že nárok zanikol, pretože nebol oznámený včas podľa čl. 20.1.
Zhotoviteľ by mohol argumentovať, že dohoda o zániku nároku na náhradu škody v plnej výške je v rozpore s ust. § 386 (1) Obchodného zákonníka, ktorá ako kogentné ustanovenie neumožňuje vzdať sa práva na náhradu škody v plnej výške.
Zoberme však do úvahy prípad, že je zrejmé, že objednávateľ porušil záväzok zo zmluvy o dielo, vznikla škoda a je zjavná príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Škoda teda vznikla a podľa čl. 20.1 ju mal zhotoviteľ povinnosť oznámiť do 28 dní odo dňa, kedy si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti.
Ak zhotoviteľ neoznámi nárok včas, nebude mať právo na dodatočnú platbu, resp. PDD.
Ak škoda vznikla, podľa mňa nemožno tvrdiť, že čl. 20.1 o zániku účinnosti práva je v rozpore s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 Obchodného zákonníka, prípadne aj s § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazujú, aby sa poškodený vopred vzdal budúceho práva.
Dispozitívne právne normy umožňujú ich adresátom, aby si svoje právne pomery upravili samostatne a sú typickým právnym nástrojom individuálneho prejavu vôle subjektov, z ktorých majú najväčší význam zmluvy. Pri reštriktívnej aplikácii kogentných ustanovení OZ a ObchZ sa dostávame do rozporu so zásadou dispozitívnosti, ktorá umožňuje stranám dohodnúť si zmluvné záväzky tak ako im najlepšie vyhovuje.
Ak dôjde k zamietnutiu claimu na zvýšenie ceny, nikdy nemožno vylúčiť, že ho zhotoviteľ uplatní nie ako nárok na dodatočné zvýšenie ceny diela, ale ako nárok z dôvodu zodpovednosti za škodu, pričom bude tvrdiť, že ho uplatňuje v premlčacej dobe.
Ustanovenia upravujúce premlčacie doby sú tiež kogentnými ustanoveniami.
Aj keď by platilo pravidlo, že právo na náhradu škody nezaniká podľa čl. 20.1 FIDIC zmluvných podmienok, táto skutočnosť nezbavuje zhotoviteľa povinnosti oznámiť objednávateľovi skutočnosť, že vznikla škoda, v lehote dohodnutej v zmluve o dielo. Ak zhotoviteľ uplatní nárok na náhradu škody síce v premlčacej dobe, ale po tom, čo mu uplynula lehota na oznámenie claimu, môže zhotoviteľ zodpovedať objednávateľovi za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku oneskoreného oznámenia.
Objednávateľa by v takomto prípade mala chrániť aj zásada nemo turpitudinem suam allegare potest, ktorá znamená, že nikto nemôže mať prospech zo zneužitia práva, z jeho porušenia alebo z toho, že sám nejednal v dobrej viere. Ak raz zhotoviteľ mal právo na náhradu nákladov (škody) a toto právo mal včas uplatniť voči objednávateľovi a neuplatnil ho, nemal by mať výhodu z toho, že uplatní právo na náhradu škody v premlčacej dobe v rozpore s dohodou o včasnom oznamovaní a v rozpore s dohodou o zániku práva pre tento prípad.
Vždy bude záležať od konkrétnych okolností zmluvy a stavby, ale som toho názoru, že právo na náhradu nákladov (škody) zanikne v dôsledku jeho neoznámenia v dohodnutej lehote podľa čl. 20.1 FIDIC zmluvných podmienok, pretože nejde o vzdanie sa práva, ktoré vznikne v budúcnosti (za predpokladu, že došlo k porušeniu záväzku, a že o tejto okolnosti objednávateľ vedel). Ak by zhotoviteľ uvedený nárok uplatňoval ako nárok na náhradu škody a nie ako nárok na dodatočné zvýšenie ceny, bolo by to možné vnímať aj ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorému by nemala byť priznaná súdna ochrana.
5.1.3 Náhrada škody ako následok omeškania veriteľa
§ 370 znie: Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
§ 371 (1) znie: Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.
§ 371 (2) znie: Dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.
Popri ustanoveniach FIDIC zmluvných podmienok existuje aj vyššie uvedené kogentné ustanovenie, ktoré taktiež stanovuje, že zhotoviteľ má právo na náhradu škody za omeškanie objednávateľa. Opätovne platí, že takejto škody nie je možné sa vzdať predtým, ako dôjde k porušeniu povinností. Zastávam však názor, že v momente, kedy už škoda vznikla, je zhotoviteľ povinný oznámiť nárok objednávateľovi. V prípade, že to neurobí včas, môže dôjsť k zániku tohto nároku. Iba dopĺňam, že omeškanie objednávateľa je predvídateľným zmluvným nárokom (8.4 e) FIDIC VZP, preto by zmluvný nárok mal mať prednosť pred týmto zákonným ustanovením.
5.2 Kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákona platí, že: „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
5.2.1 Vzdanie sa práva
§ 574 (1) znie: Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
§ 574 (2) znie: Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Toto ustanovenie je subsidiárnym ustanovením (lex generalis) k ustanoveniu ohľadom vzdania sa práva na náhradu škody podľa § 386 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý je špeciálnym ustanovením (lex specialis).
V zmluve o dielo však môžu vzniknúť aj iné práva, napr. na uplatnenie nárokov z vád, nárokov zo záruk za akosť, atď., ktorých sa nie je možné vzdať vopred.
Akonáhle však právo vzniklo a zhotoviteľ má nárok na konkrétnu platbu podľa FIDIC zmluvných podmienok, je povinný si ju nárokovať, inak môže právo zaniknúť podľa čl. 20.1.
Môže však nastať situácia, že nastala iba okolnosť, podľa ktorej bolo možné predvídať vznik práva na platbu a nedošlo k informovaniu druhej strany včas do 28 dní, pretože ešte nebolo zjavné, že právo vznikne. Ak by inžinier v takýchto prípadoch zamietal nároky z dôvodu, že zanikli v dôsledku neskorého oznámenia, bolo by možné tvrdiť, že daná dohoda o claime a o zániku nároku je v rozpore s § 574 ods. 1 OZ, keďže sa zmluvné strany nemohli dohodnúť na zániku nároku pred samotným vznikom práva.
5.2.2 Preklúzia
§ 583 znie: K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
Podľa tohto ustanovenia nie je možné zmluvne dohodnúť zánik práva z dôvodu preklúzie. Ja si však myslím, že čl. 20.1 nie je dohodou o zániku práva, ale ide o dohodu o viazaní predpokladaných subjektívnych práv zhotoviteľa na zvýšenie zmluvnej ceny a práva na PDD na splnenie podmienky. Ak by podmienka nenastala, napr. objednávateľ bude predkladať zhotoviteľovi počas realizácie diela všetku dokumentáciu včas, zhotoviteľovi nevznikne subjektívne právo na zvýšenie zmluvnej ceny z tohto dôvodu a zmluvná cena sa nezvýši. V momente, ako mu vznikne, je povinný ho oznamovať a to pod hrozbou straty nároku.
Obchodný zákonník v § 547 ods. 6 obsahuje preklúziu. Ak zhotoviteľ neoznámi navýšenie ceny za dielo bez zbytočného odkladu, jeho nárok zaniká. Môžeme teda subsumovať aplikáciu podčlánku 20.1 FIDIC zmluvných podmienok pod § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka. Ten síce vyžaduje oznámenie vykonať bez zbytočného odkladu, nakoľko však ide o dispozitívne ustanovenie, domnievam sa, že je možné dohodnúť lehotu na 28 dní od od momentu kedy si zhotoviteľ uvedomil, alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti.
6. Rozhodnutie inžiniera (správcu stavby)
§ 493 Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia OZ možno odvodiť zásadu pacta sunt servanda. Obsah zmluvy možno meniť dohodou, teda na základe zhodnej vôle zmluvných strán podľa § 516 (2) OZ.
Vo FIDIC zmluvných podmienkach máme inštitút inžiniera (správcu stavby), ktorý v niektorých prípadoch mení obsah zmluvy dohodnutej medzi zhotoviteľom a objednávateľom.
O nároku, resp. o výške zvýšenia zmluvnej ceny prípadne o PDD, rozhoduje inžinier, ten je povinný rozhodnúť v súlade s čl. 3.5, t. j. s odbornou starostlivosťou a určiť obsah zmluvy.
§ 269 (3) znie: Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.
§ 270 znie:
(1) Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa považuje za podmienku platnosti dohodnutej časti zmluvy, ibaže strany dali pred jej uzavretím nepochybne najavo, že nedosiahnutie dodatočnej dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach má podmienka odkladacie účinky.
(2) Ak sa strany písomne dohodnú v prípadoch uvedených v odseku 1, že chýbajúci obsah zmluvy má určiť súd alebo osoba určená v dohode, platí ustanovenie § 291. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnutý alebo určený chýbajúci obsah zmluvy, a jej platnosť zaniká zánikom záväzku dohodnúť chýbajúci obsah zmluvy (§ 292 ods. 4 a 5), ibaže sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.
Rovnako ako sa strany môžu dohodnúť na zmene zmluvy, môžu sa dohodnúť i na jej budúcom doplnení. Dosiahnutie konsenzu o doplnení je plne v dispozícií strán. Súhlas druhej strany nie je možné súdne vymôcť, ibaže má dohoda o budúcom zmluvnom doplnení charakter zmluvy o zmluve budúcej, vtedy však musí byť dohodnutý aj obsah doplnenia.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že obsah zmluvy bude v budúcnosti doplnený. Takáto dohoda je prirodzeným dôsledkom zmluvnej slobody.
Podstatná časť zmluvy v zmysle § 269 Obchodného zákonníka kvalifikuje zmluvu ako určitý typ upravený Obchodným zákonníkom.
Nepodstatná časť zmluvy v zmysle § 270 Obchodného zákonníka bude predstavovať určitý vedľajší záväzok. Kým pri zmluve o dielo je hlavným záväzkom vykonanie diela a zaplatenie ceny za dielo, vedľajším záväzkom môže byť napr. zábezpeka. Ustanovenie § 270 Obchodného zákonníka spôsobuje výkladové nejasnosti, pretože uvádza, že ide o podmienku platnosti zmluvy.
FIDIC zmluvné podmienky sú podľa mňa nepomenovanou zmluvou v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň však treba dodať, že Obchodný zákonník obsahuje aj zmluvu o dielo ako osobitný typ zmluvy. Odporúčam preto vždy pri používaní FIDIC zmluvných podmienok vylúčiť aplikáciu všetkých dispozitívnych ustanovení Obchodného a Občianskeho zákonníka, aby bolo zrejmé, že žiadne ustanovenie okrem kogentných ustanovení sa v zmluvno-záväzkovom vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom nebude uplatňovať a bude platiť ten obsah, ktorý si zmluvné strany dohodli, teda všeobecné podmienky a osobitné podmienky FIDIC zmluvných podmienok.
Mám za to, že platnosti FIDIC zmluvných podmienok nebráni to, že spôsob výpočtu ceny a PDD určí tretia osoba – inžinier. Uvedené umožňuje aj kogentné ustanovenie § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa mňa dohoda o claime nie je dohodou o dodatočnom dojednaní nepodstatnej časti zmluvy podľa § 270 Obchodného zákonníka.
Ustanovenia § 290, 291 a 292 nie sú kogentné.
§ 290 znie:
(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.
(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
§ 291 znie:
Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.
§ 292 znie:
(1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.
(2) Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.
(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy (§ 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.
(5) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.
FIDIC zmluvné podmienky obsahujú precizovaný postup ako sa uplatňuje nárok, komu sa predkladá, kto o ňom rozhoduje, atď. Mám za to, že inžinier je oprávnený dodatočne určiť obsah záväzku na dodatočnú platbu, prípadne záväzku na PDD. Akonáhle tak určí, sú strany povinné tento obsah plniť, alebo nárok uplatňovať u adjudikátora, ktorý opätovne rozhodne a určí obsah zmluvy. Pre zamedzenie pochybností by som v osobitných podmienkach uviedol, že § 290 až 292 Obchodného zákonníka sa neuplatňujú.
[1] Občianske právo hmotné Ján Lazar a kolektív, 2. zväzok, str. 50
[2] Občianske právo hmotné Ján Lazar a kolektív, 2. zväzok, str. 56
[3] https://www.scl.org.uk/sites/default/files/SCL_Delay_Protocol_2nd_Edition.pdf (viď článok 20, strana 52 a strany 55 až 57)
[4] Knapp, V.: Teorie práva, 1. vydání. Praha, C.H.Beck 1995
