Súdy považujú dohodu o zániku práva v rozpore so zákonným zákazom preklúzie v § 583 Občianskeho zákonníka. Súhlasím, že § 583 Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením a súdy naň musia prihliadať.
Nepovažujem to však za rozumný výklad práva a je v rozpore s princípom zmluvnej voľnosti a bude to spôsobovať problémy v praxi.
Ustanovenie § 583 Neuplatnenie práva znie:
„K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.“
Ustanovenie podčl. 20.1 FIDIC VZP v časti, ktorá uvádza, že zhotoviteľovi zanikne nárok na čas/peniaze, ak ho neuplatní včas (do 28 dní od udalosti/okolnosti), súdy považujú za neplatnú dohodu.
Aký to má dopad na prax?
Ak zhotoviteľ neoznámi včas objednávateľovi nárok, bude jeho nárok platiť aj naďalej, až kým sa nepremlčí, resp. o ňom rozhodnú súdy.
Ako bude postupovať stavebný dozor?
Má stavebný dozor poznať judikatúru súdov a rozhodovať v súlade s ňou, teda nezamietať nároky neoznámené včas, alebo má rozhodovať pragmaticky a tieto nároky zamietať, hoci s vedomím, že súd na takéto rozhodnutie nebude prihliadať a pokiaľ nárok nie je premlčaný, uzná ho (za predpokladu, že je riadne kvantifikovaný a sú splnené ostatné náležitosti)?
Existujú v typovej zmluve o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákoníka) preklúzie povolené zákonom?
Pozrite sa na § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka?
„Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.„
Pýtam sa teraz všetkých, čo bazírujú na striktnom výklade § 583 OZ?
Môže sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodnúť v zmluve na spôsobe určenia ceny?
Je dovolené si dohodnúť náklady za vopred predvídané udalosti?
Ak tieto udalosti nastanú, môžu si strany dohodnúť, že zhotoviteľ dostane mimo predpokladaného rozpočtu (aceptovaná zmluvná hodnota) zaplatené, avšak len za podmienky, že to včas oznámi objednávateľovi. Ustanovenie § 547 Obchodného zákonníka nie je kogentné, teda zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj inak. Nevidím preto dôvod, prečo by fidicový zmluvne podmienený nárok nebol v súlade s § 583 Občianskeho zákonníka prostredníctvom § 547 Obchodného zákonníka, ktorý ponecháva stranám voľnosť pri určení ceny a to aj takým spôsobom, že cena sa nenavýši, ak nebude včas oznámená.
Vonkoncom si nemyslím, že by za daných okolností išlo o aplikáciu nároku na škodu a že by sa mali aplikovať ustanovenia § 737 a nasl. Obchodného zákonníka. Nemyslím si, že pri fidicovom zmluvne podmienenom nároku na dodatočnú úhradu ceny by išlo o vzdanie sa nároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môže nárok vzniknúť podľa § 386 Obchodného zákonníka, a to najmä z dôvodu, že
- vo veľa prípadoch nejde o porušenie povinnosti žiadnej zo strán, ale o zmluvne predvídanú udalosť a
- išlo o porušenie povinnosti, napr. o porušenie súčinnosti objednávateľa spočívajúcej v neodovzdaní staveniska a dokumentácie, zhotoviteľ práve momentom porušenia zistil, že dochádza k škode a tú oznamuje druhej strane (hoci ja tvrdím, že oznamuje dodatočné zvýšenie ceny).
Pravidlo, že zhotoviteľ nedostane uhradené zvýšenie, ak to neoznámi včas, nie je v rozpore s § 386 Obchodného zákonníka, pretože sa strany dohodli, že po vzniku porušenia povinnosti si oznámia dopad a až keď zhotoviteľ nesplní podmienku včasného oznámenia, aplikuje sa podmienka, že nedochádza k zvýšeniu.
Taktiež nesúhlasím, že by podmienený zmluvný nárok bol v rozpore s limitáciou škody, pretože § 379 Obchodného zákonníka v druhej vete uvádza, že sa nemusí nahrádzať škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú strany predvídali. Ak si v akceptovanej zmluvnej cene dohodnem všetko, čo je potrebné pre zhotovenie diela a ak nastane akákoľvek z udalostí vo FIDIC podmienených zmluvných nárokoch, nevidím prekážku v limitáciu, že sa uhrádzajú iba dohodnuté náklady, prípadne aj zisk, ale nič viac.
Moderný koncept zmluvy o dielo je postavený na tom, že sa s ohľadom na stovky rokov opakujúcu prax v stavebníctve predvída, aké udalosti môžu nastať a v prípade ak nastanú, zmluva o dielo transparentne a spravodlivo pripisuje riziko jednej zo zmluvných strán. Uvedené znamená, že máme dohodnutú zmluvnú cenu (akceptovanú zmluvnú hodnotu) za dielo, ktorá sa upraví v priebehu realizácie zmluvy o dielo a samotného diela, ak nastane zmluvou predvídaná podmienka. K zvýšeniu zmluvnej ceny za dielo potom dochádza z titulu podmieneného zmluvného nároku, teda zo zmluvného záväzku a nie z nároku na náhradu škody (i keď samozrejme aj taká situácia môže nastať). Zhotoviteľ je iba servisnou spoločnosťou, ktorá stavia to, čo chce objednávateľ a nemožno na neho nespravodlivo prenášať riziká, ktoré má znášať objednávateľ ako investor. Zhotoviteľ zodpovedá za kvalitu svojej práce, ale nemôže znášať riziká, ktoré nemá nijako pod kontrolou. Objednávateľ o tom vie a preto vopred uvádza v zmluve, že zhotoviteľovi zvýši zmluvnú cenu, ak dôjde k udalosti, ktorej zodpovednosť ide za objednávateľom. Objednávateľ chce od zhotoviteľa za túto „ústretovosť“ na oplátku iba to, aby mu zhotoviteľ oznámil včas každú udalosť, ktorá môže mať vplyv na cenu alebo dohodnutú Lehotu výstavby. Objednávateľ teda zhotoviteľovi nie je povinný zaplatiť zvýšenie zmluvnej ceny v prípade, že nastala udalosť, za ktorú nesie zodpovednosť objednávateľ, ak mu ju zhotoviteľ neoznámi včas. FIDIC VZP tieto claimy (zmluvne podmienené nároky) výslovne uvádzajú výlučne iba v podčl. 1.9, 2.1, 4.7, 4.12, 4.24, 7.4, 8.4, 8.5, 8.9, 10.2, 10.3, 11.2, 11.8, 12.4, 13.2, 13.7, 15.5, 16.1, 16.4, 17.4, 19.4, 19.6, 19.7, 20.1, teda nárokovať si dodatočné zvýšenie zmluvnej ceny možno iba v prípade výskytu udalostí vymedzených v týchto podčlánkoch FIDIC VZP. Okrem zmluvne podmienených nárokov, možno aplikovať aj nároky z iného právneho titulu ako zo zmluvy, ale to je už iný inštitút, napríklad zmluvná pokuta, nárok z vady, nárok zo škody za porušenie záväzku. Toto pomerne jednoduché rozlíšenie inštitútov však sudcovia nie sú schopní alebo nechcú pochopiť. Potom sa však nedajú správne aplikovať inštitúty a riadiť procesy na stavbe.
Nemyslím si, že by § 583 Občianskeho zákonníka mal byť vykladaný tak, že umožňuje iba dohodnutie podmienky pre vznik práva, ale nie pre zánik práva. Takýmto spôsobom bude znemožnené používať inštitúty ako napr. opcia.
Je to však zložitá téma, preto by som sa v každom prípade poradil s advokátom.
Milí čitatelia, urobte si názor sami. Ja si len dovolím uviesť na úvod zopár poznámok k tejto kauze:
- v Českej republike platí od 2018 Metodika pre kvantifikáciu finančných nárokov pri omeškaní a predĺžení (nová verzia je platná od 2020). Táto žaloba bola podávaná ešte v roku 2014, teda v čase, keď takáto metodika neexistovala.
- Pozrite sa aký free ride znalcov by existoval, ak by nebola metodika pre kvantifikáciu. Metodika rozumne upravila hranice toho, čo možno v rámci výrobnej a správnej réžie nárokovať a akými dôkazmi to preukazovať. Myslím si, že kým na Slovensku nebude metodika, bude sa každý objednávateľ báť uznať náklady réžie zhotoviteľa na základe matematického vzorca, čo je v zahraničí bežné. Neuznanie nákladov na réžiu bude zdôvodňované nekonečne omielanou mantrou STD a cenového oddelenia objednávateľa znejúcou: „zákon o finančnej kontrole požaduje preukázať účelne vynaložené náklady a matematický vzorec nie je preukázateľným dôkazom, ale dákou hypotézou a NKÚ to neuzná, preto žiaľ nemôžeme vyhovieť….“.
- Na druhej strane, načo mať metodiku, keď na každom spore sa uživí 10 znalcov – viď. znalci len k tejto kauze: BDO Appraisal, ARCADIS CZ, Appraising Alpha – znalecký ústav, VŠB-TU Ostrava, VÚT v Brne, fakulta stavební. Nehovoriac o tom, že u nás ani nemáme znalca na kvantifikáciu nárokov a v ČR kvantifikuje nároky napr. pán Klee, ale v odbore Ekonomika v rámci odberateľsko dodávateľských vzťahov. Naviac, u nás robia znalecké posudky rôzni pokútnici, ktorí nemajú žiadne regulované povolanie, alebo samotná SACE, ktorá je občianskym združením pre promovanie FIDIC zmluvných podmienok, ale nie je znaleckou spoločnosťou zapísanou v zozname znalcov, ani nemá licenciu na podnikanie, to však nikomu nevadí. Aj to je zrkadlo profesionálnej úrovne na Slovensku.
- Pri neexistencii metodiky Vám súd povie, že matematické modely nemožno akceptovať, lebo je možné réžiu reálne vyčísliť a podložiť dôkazmi. Áno, stavebný holding preukázateľne má výrobnú a správnu réžiu a pracne by sa to dalo vypočítať a priamo úmerne naviazať na konkrétnu stavbu, stavbený objekt, ide tu však o nejakú primeranosť námahy na tento výpočet. Ak máme metodiku, máme stanovené pravidlo, že sa reálne vyčíslenie nahrádza matematickým modelom, na ktorom je konsenzus.
- Jednoduchý spor, ktorý len na prvom stupni trval 6 rokov a vyžiadal na oboch stranách 15 úkonov právnej služby (čo bolo istotne viac, ale tarifa neakceptuje všetky úkony vynaložené na právnikov), vygeneroval trovy právneho zastúpenia 1,1 mil. českých korún (priznané žalovanému), a trval spolu 8 rokov a výsledok? Totálne arbitrárne rozhodnutie!
Východiskové skutočnosti
Zhotoviteľ sa žalobou domáhal zaplatiť sumu vo výške 51 mil. českých korún z titulu náhrady škody za omeškanie s odovzdaním staveniska. Stavba sa realizovala na základe zmluvy o dielo podľa FIDIC zmluvných podmienok, červená kniha.
Podrobnosti nájdete v nasledovných rozhodnutiach a článku:
- Usnesení Nejvyššího soudu ČR ze dne 11. 4. 2023, sp. zn.: 23 Cdo 763/2022
- Rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne 12. 10. 2021, sp. zn. 4 Cmo 33/2021-645
- Rozsudek Městského soudu v Praze ze dne 23. 11. 2020, sp. zn.: 11 Cm 89/2014-602
- Článok od JUDr. Dity Špačkovej „Soudní výklad smluvních podmínek FIDIC. Smluvní závazek či náhrada škody?“ v časopise Silnice Železnice – https://silnice-zeleznice.cz/finance-a-pravo/soudni-vyklad-smluvnich-podminek-fidic-smluvni-zavazek-ci-nahrada-skody-679
Zhotoviteľ tvrdil, že k odovzdaniu staveniska došlo neskôr ako bolo plánované v harmonograme, a to na jednotlivých stavebných objektoch o 125 dní, 671 dní, 304 dní, 89 dní.
Zhotoviteľ kvantifikoval svoj nárok na základe týchto dielčích nárokoch na náklady:
- na bankovú záruku
- na poistenie
- na nájom dočasných zariadení
- výrobných prostriedkov
- výrobnej réžie
- správnej réžie
- primeraný zisk z nákladov
Dnes už vďaka metodike by nemal byť spor o tom, čo je nárokovateľné a v akej výške.
„Prepadná lehota“
Šokojúce pre mňa je ako sa súd vysporiadal s „prepadnou lehotou“ podčlánku 20.1 FIDIC VZP.
Mestský súd v Prahe ani len nebol schopný vyjadriť sa k podstate problému zmluvne podmieneného nároku a flagrantne odoprel aplikáciu dohodnutého pravidla, urob si názor (bod 10 rozsudku):
„Z obchodních podmínek staveb pozemních komunikací, které vydalo Ministerstvo dopravy a spojů, odbor pozemních komunikací soud zjistil, že v bodě 20 jsou upraveny nároky, spory a rozhodčí řízení. Jak vyplývá z ust. 20.2, tato ustanovení se týkají sporů, svěřených Radě pro řešení sporů. Proto dle názoru soudu nelze v soudním řízení bez dalšího uplatnit propadné lhůty stanovené v bodě 20.1 obchodních podmínek, jak namítá žalovaná strana a soud proto, (jak bude též dále uvedeno), vycházel z příslušných ustanovení obchodního zákoníku. Opačný postup by byl odepřením soudní ochrany.“
Žalovaný podľa mňa úplne správne namietal žalobcovu aktívnu legitimáciu – keďže zhotoviteľ včas neoznámil nárok, ten mu zanikol, nemá teda žiadne právo. Sudkyňa tu konštatovala v bode 23 rozsudku, že by akceptovaním nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odoprela právo na súdnu ochranu. Pani doktorka Irena Karpíšková, prečítajte si rozhodnutia sudcov na Technology and Construction Court vo Veľkej Británii, aby ste mali benchmark ako je všetko self explanatory napísané a do posledného detailu zdôvodnené.
Najvyšší súd ČR úplne natvrdo povedal to, čo podľa mňa je úplne zlý právny názor a jeho aplikácia zničí koncept modernej zmluvy o dielo:
„Odvolací soud dospěl k závěru, že je třeba z těchto VOP vycházet, pokud ovšem nejsou v rozporu s kogentními ustanoveními zákona. Tak je tomu v případě článku 20.1 VOP, podle něhož v případě neoznámení nároku zhotovitele na dodatečnou platbu správci stavby později než 28 dnů po tom, co se zhotovitel dozvěděl nebo mohl dozvědět o vzniku události nebo okolnosti, nebude mít zhotovitel nárok na dodatečnou platbu a objednatel bude zbaven veškeré odpovědnosti v souvislosti s nárokem.
Odvolací soud dovodil, že jde o lhůtu prekluzivní, přičemž podle § 583 obč. zák. bylo možno přihlédnout k zániku práva proto, že nebylo ve stanovené době uplatněno, pouze v případech stanovených zákonem. Toto ustanovení má kogentní charakter a tudíž nárok na dodatečnou platbu v důsledku nedodržení lhůty podle článku 20.1 VOP nezanikl.“
Vážené sudkyne a sudcovia, to snáď nemyslíte vážne! Nevidíte rozdiel medzi zákonom stanoveným zánikom práva a zmluvnou podmienkou? S takýmto prístupom sudcov nebude možné urobiť žiadnu zmluvu.
„Náhrada škody“
Súd v bode 23 rozsudku skonštatoval, že objednávateľ sa dostal do omeškania, vznikol mu nárok na predĺženie lehoty výstavby a v tom dôsledku aj uhradenie vzniknutých nárokov, pričom prihliadol na námietku vznesenú objednávateľom o premlčaní, namiesto 51 mil. českých korún priznal iba 911 tisíc českých korún a v čiastke cca. 50 mil. českých korún žalobu zamietol.
Najvyšší súd Českej republiky zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, že nárok je postavený na základe náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 373 Obchodného zákonníka.
V danej situácii sa podľa mňa mal aplikovať podčlánok 2.1 a 1.9 FIDIC VZP, z ktorých vyplýva, že ak nastala predvídaná udalosť (neodovzdanie výkresu, pokynu, neodovzdanie prístupu na Stavenisko), má zhotoviteľ nárok na predĺženie lehoty výstavby a úhradu nákladov, vrátane primeraného zisku, ktoré sa zahrnú do zmluvnej ceny. Podľa môjho názoru zvýšenie ceny je na základe právneho titulu – zmluvného záväzku a nie náhrady škody v dôsledku porušenia zmluvného záväzku. Podmienkou uhradenia však je včasné oznámenie, t.j. „Oznámenie sa musí vydať, čo najskôr ako je to možné a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si Zhotoviteľ uvedomiť alebo mal si uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti.“ K momentu oznámenia existuje viacero rozsudkov, preto odkážem iba na článok, z ktorého si to môžete naštudovať, klikni sem. Ak by sme sa držali perspektívneho výkladu, je možné oznámiť udalosť najneskôr vtedy, keď uplynie 28 dní od termínu dotknutej činnosti podľa pôvodne dohodnutého harmonogramu. Z opatrnosti sa však odporúča oznamovať dopad udalosti na činnosť, čo najskôr, teda už keď je pochybnosť o tom, či dáka udalosť nemôže mať dopad na činnosť.
Šokujúce pre mňa je, že predtým ako prebehla kvantifikácia nárokov, malo by byť na základe time impact analýzy preukázané, či teda daná udalosť ovplyvnila stavebný objekt, či to bolo na kritickej ceste, a či nemohlo dôjsť aj k súčasnému porušeniu záväzkov.
Ak si prečítate prvostupňový rozsudok, vôbec nie je ustálené, či došlo k omeškaniu Lehoty výstavby, alebo len k omeškaniu termínu dokončenia dákej činnosti (stavebného objektu). Nie je ďalej vôbec vyhodnotené, či k omeškaniu došlo na základe konania/nekonania Objednávateľa, Zhotoviteľa, alebo spoločne.
Správne by sa na dané skutkové okolnosti aplikoval konkrétny podčlánok FIDIC VZP, z ktorého vyplýva, že ide o udalosť, za ktorú zodpovedá Objednávateľ, teda Zhotoviteľov nárok je odôvodnený. Následne by sa skúmalo, či bol nárok uplatnený včas a v správnej forme, atď. a určila by sa jeho výška.
Súd však rozhodol úplne arbitrárne, keď nie je uvedené, či došlo k omeškaniu Objednávateľa a v čom spočívalo omeškanie, ako predpokladu pre aplikáciu náhrady škody (titulu), na základe ktorého súd priznal 911 tisíc českých korún.
Iba zdôrazňujem, že správna prax je taká, že ak existuje udalosť, ktorá ovplyvnila realizáciu Diela, Správca stavby v rámci riadenia zmluvy rozhodne podľa podčlánku 3.5 FIDIC VZP o priznaní časového nároku a o predĺžení Lehoty výstavby. Ak by bola Lehota výstavby posunutá, nemohla by byť porušená Objednávateľom zmluvná povinnosť a Zhotoviteľ plnil riadne aj keď neskôr ako v pôvodne stanovenom harmonograme. Práve za tento stratený čas mu však patria náklady, nie náhrada škody.
Prečítajte si sami tie rozhodnutia a zvážte, či sú správne aplikované inštitúty, či je v nich zdôvodnenie, alebo nie.
