Kedy začína plynúť čas pre účely 28-dňovej lehoty pre oznámenie nároku podľa podčlánku 20.1 FIDIC VZP?

V rozhodnutí Obrascon Huarte Lain SA v. Her Majesty’s Attorney General for Gibraltar (2014 EWHC 1028 – TCC) sa súd zaoberal formou oznámenia claimu a stanovil minimálne požiadavky na platné oznámenie claimu.

Podľa uvedeného rozsudku: Claim (i) sa vykonáva písomným oznámením SD, (ii) oznámenie opisuje udalosť alebo okolnosť, na ktorom je založené, (iii) účelom oznámenia je oznámiť claim na predĺženie lehoty výstavby (alebo dodatočnú platbu alebo oboje) podľa zmluvy alebo inak v spojení so zmluvou a (iv) z oznámenia je rozpoznateľné, že ide o claim.

Sudca v tomto rozhodnutí rozhodol kedy začína plynúť lehota 28 dní podľa podčlánku 20.1 podmienok zmluvy. Podľa názoru sudcu môže byť predĺženie lehoty nárokované buď v momente kedy je jasné, že omeškanie nastane (prospective delay – perspektívne omeškanie) alebo až keď omeškanie nastalo (retrospective delay – retrospektívne omeškanie). Podľa názoru sudcu Podmienky zmluvy neobsahujú ustanovenie, ktoré stanovuje, že oznámenie má byť vykonané pri perspektívnom omeškaní, to znamená, že je postačujúce poslať ho až v momente, keď omeškanie nastane, Zhotoviteľ ho však samozrejme môže zaslať aj skôr.

Hoci ja som vždy kládol dôraz klientom, aby oznámenie o nároku oznamovali čo najskôr, bol som v klude s ohľadom na uvedené rozhodnutie.

Máme tu však nové rozhodnutie v prípade rozhodovanom na DUBAI INTERNATIONAL FINANCIAL CENTRE COURTS – celé rozhodnutie Panther Real Estate Development LLC v Modern Executive Systems Contracting LLC CA nájdete na tomtu prelinku.

Z uvedeného rozsudku Panther Real Estate Development LLC v Modern Executive Systems Contracting LLC CA 016/2022 (12 May 2022):

42. Ďalej sa zaoberáme otázkou, kedy začína plynúť lehota podľa podčlánku 20.1 na účely požiadavky 28-dňovej lehoty oznámenia (a, ako už bolo uvedené, požiadavky 42-dňového podrobného nároku). 312 – 313 svojho rozsudku vo veci Obrascon (vyššie), uviedol toto (rozsudok bod 53):

„Podľa môjho názoru je dôsledkom prvého odseku podčlánku 20.1 to, že ak si je zhotoviteľ vedomý alebo si mal byť vedomý udalosti alebo okolnosti, ktorá by mohla viesť k vzniku nároku EOT, musí túto udalosť alebo okolnosť oznámiť do 28 dní odo dňa, keď sa o nej dozvedel alebo si ju mal uvedomiť.“

Súhlasíme s touto analýzou z dôvodov uvedených ďalej.

43. Podčlánok 20.1 sa týka dvoch vecí, predĺženia lehoty a dodatočnej platby. Tieto dve veci môžu byť navzájom prepojené alebo môžu byť úplne oddelené. V tomto prípade sa zaoberáme len nárokom na predĺženie lehoty. V zmysle podčlánku 8.4 – a ďalších podčlánkov, ktoré podobne súvisia s podčlánkom 20.1 – má Zhotoviteľ podľa podčlánku 20.1 nárok na predĺženie lehoty, ak a v rozsahu, v akom sa dokončenie Diela omeškalo alebo omešká v dôsledku jedného alebo viacerých faktorov v ňom uvedených, ako sú odchýlky, nepriaznivé počasie alebo omeškania atď. spôsobené Objednávateľom. Príslušné omeškanie nie je omeškanie konkrétnej činnosti, ale omeškanie zhotovenia Diela. Poučné je aj použitie budúceho času (pozri podčiarknutie vyššie); konkrétny faktor, na ktorý sa odvoláva, môže spôsobiť určité okamžité omeškanie konkrétnej činnosti, ale to, či skutočne spôsobí omeškanie zhotovenia Diela, bude často závisieť od celého radu faktorov. Preto sa očakáva, že Zhotoviteľ podá oznámenie o nároku na predĺženie Lehoty výstavby, ak sa domnieva, že konkrétny faktor alebo faktory, na ktoré sa odvoláva, spôsobili alebo spôsobia omeškanie zhotovenia Diela.

44. V prípade Obrascon sa Akenhead J odvolával na podčlánok 8.4, ktorý v tomto prípade, rovnako ako v tomto, stanovuje základ pre uplatnenie nároku na predĺženie Lehoty výstavby. Relevantný je aj podčlánok 1.9, ktorý odkazuje na podčlánky 8.4 a 20.1. Ako však vyplýva z týchto ďalších ustanovení, samotné oznámenie nároku na predĺženie Lehoty výstavby sa podáva podľa podčlánku 20.1 – pozri napr. posledný odsek podčlánku 8.4. V súlade s podčlánkom 8.4 je nárok na predĺženie Lehoty výstavby založený na tom, že Lehota výstavby je alebo bude oneskorená v dôsledku jednej alebo viacerých udalostí alebo okolností, ktoré sú dôvodom nároku, t. j. jednej z príčin uvedených v podčlánku 8.4. Oznámenie o nároku musí byť podané čo najskôr, najneskôr však 28 dní po tom, čo sa Zhotoviteľ dozvedel alebo mal dozvedieť o udalosti alebo okolnostiach, ktoré sú dôvodom skutočného alebo pravdepodobného omeškania. Dôraz sa nekladie ani tak na omeškanie, ale na udalosť alebo okolnosť, ktorá spôsobila omeškanie; a 28 dní na oznámenie nároku plynie od okamihu, keď sa zhotoviteľ dozvedel alebo sa mal dozvedieť o tejto udalosti alebo okolnosti a o jej potenciálnom omeškaní zhotovenie Diela.

45. Na začiatku ods. 312 rozsudku vo veci Obrascon (vyššie) Akenhead J. uvádza:

„Pri správnom výklade a v praxi musí najprv nastať „udalosť alebo okolnosť, ktorá vedie k vzniku nároku“ na predĺženie, a musí existovať buď vedomosť zhotoviteľa, alebo spôsob, akým sa o tejto udalosti alebo okolnosti dozvedel, alebo si ju uvedomil predtým, ako sa odkladacia podmienka vyskytla.“

Nemáme problém s tou časťou jeho analýzy, ktorá sa správne zameriava na to, kedy sa zhotoviteľ dozvedel (alebo mal dozvedieť) o príslušnej udalosti alebo okolnosti, ktorá viedla k vzniku nároku, aby sa začala počítať lehota. V ďalšej časti svojho rozsudku však Akenhead J zrejme uvádza, že lehota môže začať plynúť od okamihu, zvyčajne neskoršieho, keď omeškanie s dokončením prác skutočne nastalo alebo začalo. V tejto analýze vidíme ťažkosti. Omeškanie zmluvnej Lehoty výstavby skutočne nastane až vtedy, keď práce nie sú dokončené do zmluvného termínu dokončenia. Konštrukcia, ktorú predložil Akenhead J, by znamenala, že ak by napríklad v trojročnom projekte došlo počas prvého roka k udalosti, ktorá by v konečnom dôsledku viedla k prekročeniu prác o mesiac alebo dva po Lehote výstavby v treťom roku – a dovtedy by nedošlo k skutočnému omeškaniu Lehoty výstavby – potom by 28-dňové oznámenie podľa podčlánku 20.1 muselo byť podané len do 28 dní od okamihu v treťom roku, keď Lehota výstavby uplynula bez dokončenia prác. To by spôsobilo, že podčlánok 20.1, ktorého cieľom je zabezpečiť rýchle oznámenie a vybavenie nárokov, by bol úplne neúčinný z hľadiska svojho účelu.

46. Z týchto dôvodov súhlasíme s analýzou tejto časti podčlánku 20.1, ktorú vykonal sudca. Požiadavka 28-dňového oznámenia vzniká vtedy, keď sa zhotoviteľ dozvie (alebo by sa mal dozvedieť) nie o omeškaní alebo pravdepodobnom omeškaní, ale o udalosti alebo okolnosti, ktorá je dôvodom oznámenia nároku na predĺženie Lehoty výstavby. Dodali by sme len toto. V priebehu argumentácie sme boli odkázaní na pravidlo contra proferentem. Bolo navrhnuté, aby sa akékoľvek nejasnosti riešili v prospech zhotoviteľa. Nemusíme sa tým zaoberať – podľa nášho názoru v ustanovení nie je žiadna nejednoznačnosť a toto pravidlo neprichádza do úvahy. Správny výklad tejto časti ustanovenia je celkom jasný. Súhlasíme so sudcom.