Zádržné je inštitút, ktorý nie je upravený v Obchodnom ani Občianskom zákonníku.
Zádržné zabezpečuje objednávateľovi splnenie záväzkov zhotoviteľa. V zmluve o dielo sa zmluvné strany dohodnú, že objednávateľ je oprávnený zadržať určitú sumu, obvykle v rozmedzí od 5% do 10% z faktúr vystavených zhotoviteľom až do podpísania protokolu o prevzatí diela. Strany by mali venovať náležitú pozornosť aj momentu kedy je splnený záväzok riadne vykonať dielo. Strany si obvykle potvrdia prevzatie diela protokolom. Drobné vady a nedorobky, ktoré nebránia užívaniu diela, obvykle nie sú prekážkou prevzatia diela. V preberacom protokole ich strany uvedú, a to aj s primeranými lehotami na ich odstránenie. Záväzok riadne vykonať dielo bude splnený až okamihom odstránenia vád, ktoré boli stranami označené v protokole.
Na okraj uvediem, že rozlišujeme odstraňovanie vád pri prevzatí diela a odstraňovanie vád v záručnej dobe. To či bude zhotoviteľ zodpovedný aj za akosť diela počas záručnej doby je na dohode strán. Pripomenul by som, že existuje aj zákonná zodpovednosť za vady, ktoré existovali pri prevzatí diela, ale vyšli najavo až neskôr. Ide predovšetkým o skryté vady.
V rámci dohody o zádržnom je potrebné stanoviť, či bude zádržné uvoľnené už pri podpise preberacieho protokolu, alebo až pri odstránení vád označených v protokole, resp. až po uplynutí lehoty na oznamovanie vád.
Zaužívaným spôsobom je zadržiavanie 10% z faktúr, pričom 5% sa zhotoviteľovi uvoľní po podpísaní preberacieho protokolu a zvyšných 5% po uplynutí doby na oznamovanie (reklamovanie) vád. Samozrejme zádržné možno kedykoľvek vymeniť za bankovú záruku. Samostatný článok venujem rozlišovaniu zákonnej zodpovednosti za vady a zodpovednosti za akosť.
Príklad zádržného naviazaného na predloženie bankovej záruky zabezpečujúcej odstraňovanie vád v záručnej dobe
1. Objednávateľ je oprávnený zadržať 5% z celkovej fakturovanej sumy čiastkového dodania.
2. Pokiaľ nedôjde k započítaniu nároku zhotoviteľa na vyplatenie zádržného voči nároku objednávateľa, ktorý má objednávateľ voči zhotoviteľovi na základe alebo v súvislosti s touto zmluvou, je objednávateľ povinný vyplatiť zhotoviteľovi skutočne zadržané zádržné naraz zo všetkých faktúr, z ktorých bolo zádržné zadržané, a to do 20 pracovných dní odo dňa, v ktorý nastane neskoršia z nasledovných udalostí:
(a) Zhotoviteľ dokončí a odovzdá objednávateľovi dielo, čo bude preukázané podpisom objednávateľa na protokole o prevzatí diela; alebo
(b) Zhotoviteľ predloží objednávateľovi bankovú záruku počas plynutia záručnej doby.
Príklad zádržného naviazaného na odstránenie vád pri odovzdaní a prevzatí diela
Zmluvné strany sa dohodli na zádržnom v rozsahu 10% z ceny diela, ktoré bude uvoľnené po odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v preberacom protokole.
V zmluve o dielo sa strany dohodnú na čo konkrétne môže byť zádržné objednávateľom použité, napr. (i) na náklady na odstránenie vád, (ii) na škody spôsobené zhotoviteľom, (iii) na zmluvné pokuty, atď.
Ak nastane zmluvou dohodnutá podmienka, objednávateľ je oprávnený použiť zádržné na úhradu dohodnutých nákladov.
Objednávateľ si svoju pohľadávku za zhotoviteľom, napr. náklad, ktorý vznikol na odstránenie vád diela, započíta voči pohľadávke zhotoviteľa na zaplatenie zádržného. Započítaním zanikne záväzok objednávateľa uhradiť zhotoviteľovi časť pohľadávky zhotoviteľa (časť zádržného).
Hoci v Občianskom zákonníku máme v § 151s až 151v upravený inštitút zádržného práva, zmluvne dohodnuté zádržné má podľa mňa odlišnú povahu. Inštitút zádržného práva ad 1) hovorí o práve zadržať vec a ad 2) predpokladá sa, že oprávnená osoba má splatnú peňažnú pohľadávku. V prípade realizácie stavieb ide o zadržanie peňažných prostriedkov, na ktoré je oprávnený zhotoviteľ, ale ešte nie sú v jeho dispozícii, neboli mu odovzdané, nejde podľa mňa o vec zhotoviteľa a taktiež objednávateľ má pohľadávku voči zhotoviteľovi na plnenie, teda má nepeňažnú pohľadávku. Otázne tiež je, kedy sa stane objednávateľova pohľadávka splatnou. Môže byť splatnou až v celku pri čase dohodnutom na vyhotovenie diela, alebo v časti v čase dohodnutom na splnenie danej časti. Zhotoviteľ by teda musel byť preukázateľne v omeškaní s plnením príslušnej časti diela.
Zmluvné zádržné má podľa povahu dohody o odklade splatnosti časti plnenia, nie je teda možné aplikovať na neho ustanovenia o zádržnom práve. To, že ide o odklad splatnosti, resp. viazanie splatnosti časti pohľadávky na splnenie podmienky, je dôležité, najmä pre prípad uplatnenia práva na zaplatenie zo strany zhotoviteľa na súde. Zhotoviteľ totiž má v zadržanej časti iba podmienenú pohľadávku voči objednávateľovi, pričom plnenie nastalo, DPH bola uplatnená z dodaného plnenia a Objednávateľ nebude povinný oprávnene zadržanú peňažnú pohľadávku zaplatiť. Zaujímavé bude, ako sa bude zádržné správať v prípade vzniku účinkov konkurzu.
V prípade konkurzu sa stávajú splatnými všetky pohľadávky veriteľa a dlžníka. Pozor, ak sa Vaše vzťahy riadia právom Českej republiky, naši susedia majú odlišnú právnu úpravu, keď sa stávajú splatnými iba pohľadávky veriteľa, ale nie dlžníka. Zhotoviteľ má pohľadávku na zádržné voči objednávateľovi. Rozlišujeme vznik práva na zaplatenie a splatnosti.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 slovenského zákona č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí:
„Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Podľa ustanovenia § 250 českého zákona č. 182/2006 Sb. Zákon o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) platí:
„Nesplatné pohledávky proti dlužníku se prohlášením konkursu považují za splatné, nestanoví-li zákon jinak.“
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání, ktorý bol účinný do 1. 1. 2008 malo prehlásenie konkurzu nasledovné účinky:
„ g) nesplatné pohledávky úpadce a jeho závazky, které mají být uspokojeny z podstaty, považují se v konkursu za splatné.“
Nižšie citované rozsudky odkazujú na starší český zákon o konkurze, ale keďže je jeho ustanovenie takmer totožné, možno ho aplikovať aj v našom právnom poriadku.
Prejdime si niektoré právne vety, resp. úryvky z textov z rozsudkov súdov zo sporov o zádržné, resp. v českom jazyku o „pozastávke“. Opätovne musím skonštatovať, že česká judikatúra je o bohatšia.
K forme uplatnenia zádržného by som citoval z rozsudku NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 1357/2016:
„Ze skutkových zjištění soudu prvního stupně vyplývá, že strany si ve smlouvě o dílo ujednaly právo objednatele na 10% pozastávku z ceny díla, která bude uvolněna po odstranění vad a nedodělků. Z tohoto smluvního ujednání nevyplývá, že by strany měly v úmyslu zavést formalizovanou proceduru uplatnění pozastávky. K uplatnění pozastávky došlo již samotným zadržením platby ze strany žalobce jakožto objednatele a vytčením vad díla zhotoviteli, přičemž nebylo nutné oznamovat zhotoviteli samotnou realizaci pozastávky. Tento závěr vyplývá rovněž z ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu, konkrétně ze závěrů rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 26. listopadu 2008, sp. zn. 32 Cdo 2076/2007, dle kterého smluvní ujednání o pozastávce upravuje vznik práva na zaplacení kupní ceny. V řešeném případě by tedy zhotoviteli vzniklo právo na zaplacení 10% části ceny díla až po odstranění vad a nedodělků, jak bylo stranami ujednáno ve smlouvě o dílo, a to aniž by objednatel musel realizaci pozastávky zhotoviteli jakkoliv oznamovat.“
Kedy vznikne splatnosť zádržného? Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Cdo 2399/2012 sa stotožnil s odvolacím súdom keď uviedol:
„Odvolací súd uzavřel, že žalobkyně v řízení neprokázala vznik nároku na zaplacení ceny díla, tedy i na úhradu 5% pozastávky z ceny díla, neboť v řízení nepředložila důkaz o tom, že dílo řádně – v souladu s podmínkami dohodnutými v předmětné smlouvě o dílo – předala žalované. Byla-li totiž podmínkou předání a převzetí díla dohoda o existenci oboustranně podepsaného protokolu o předání a převzetí díla, tvoří existence takového protokolu hmotněprávní podmínku předání a převzetí díla. Pokud předávací protokol nebyl vyhotoven v písemné formě, o čemž nebyl v řízení důkaz předložen, není možné považovat dílo za předané a převzaté a žalobkyně se nemůže domáhat doplacení ceny díla, protože splatnost ceny díla ve smyslu § 548 odst. 1 obch. zák. nenastala.“
Je rozdiel medzi vznikom práva na zaplatenie a splatnosťou? Najvyšší súd Českej republiky v tom má jasno. Vid napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2076/2007:
„Uvedené ujednání o pozastávce upravuje ve stanoveném rozsahu vznik práva na zaplacení (části) ceny díla, a nikoli vznik splatnosti, jak nesprávně dovodil odvolací soud. Za použití pravidel výkladu, upravených v ustanovení § 266 obch. zák., zejména též výkladu gramatického a logického, k jinému závěru dospět nelze. Je třeba rozlišovat vznik práva na zaplacení a splatnost tohoto práva (nároku). Jestliže tudíž žalobci, resp. jeho právní předchůdkyni nevzniklo právo na zaplacení (části) ceny díla, představující tzv. pozastávku, je právní posouzení předmětného nároku odvolacím soudem nesprávné, resp. v rozporu s hmotným právem.“
Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Odo/220/2006 uvádza:
„Z vylíčení uplatněného dovolacího důvodu je zřejmé, že dovolatel nerozlišuje mezi vznikem práva na zaplacení ceny díla a její splatností. Naproti tomu odvolací soud vyšel zcela správně ze zjištění, že mezi účastníky nedošlo k dohodě o odložení doby splatnosti ceny díla, jak se patrně mylně domnívá dovolatel, nýbrž k dohodě o podmínkách vzniku nároku na doplacení ceny díla. Sjednali-li si proto účastníci (úpadkyně jako zhotovitel a žalovaná jako objednatel) v bodě 12.2 smlouvy o dílo ze dne 4. února 1999, že část ceny díla v rozsahu 5 % bude zaplacena až po uplynutí záručních lhůt a po odstranění závad, mohlo právo na zaplacení této části ceny díla vzniknout až odstraněním závad, nejdříve však uplynutím záručních lhůt. Pakliže tyto podmínky vzniku nároku na zaplacení uvedené části ceny díla nebyly v okamžiku prohlášení konkursu na majetek úpadkyně naplněny, pohledávka na zaplacení této části ceny díla úpadkyni před prohlášením konkursu na její majetek ještě nevznikla, v důsledku čehož se nemohla stát prohlášením konkursu splatnou ve smyslu § 14 odst. 1 písm. g) zákona o konkursu a vyrovnání, jak správně uzavřel odvolací soud.“
