V Českej republike nedávno vyšla revidovaná „Metodika pre kvantifikáciu finančných nárokov pri omeškaní a predĺžení“.
Myslím si, že je veľmi prehľadná a praktická.
Uznanie odo mňa patrí autorom: Lukáš Klee, Karel Pupík, Ondřej Vaněček.
Predpokladám, že tí, čo robia s nárokmi na slovenských stavbách by určite ocenili, keby sme aj na Slovensku mali niečo obdobné.
Nechcem ísť v tomto článku do podrobností, ale dovolil by som si ju predstaviť aj tým, ktorí o nej doposiaľ nepočuli.
V článku chcem iba zdôrazniť v čom spočíva výhoda záväznej aplikácie metodiky v stavebnom odvetví v Českej republike a inšpirovať Vás k tomu, aby sme tlačili na vládu, aby obdobnú metodiku prijala aj u nás.
V každom prípade odporúčam, aby si každý sám otvoril túto metodiku a presvedčil sa, ako je dobre napísaná: https://www.sfdi.cz/soubory/obrazky-clanky/metodiky/2020_metodika-financnich-naroku.pdf
Metodika zmenšuje priestor pre spor medzi stranami na stavbe pri výpočte nárokov.
Imanentnou súčasťou priebehu stavieb sú zmeny predpokladaných a nepredpokladaných okolností a zmeny projektovej dokumentácie (prípadne požiadaviek objednávateľa). Dobrá zmluva o dielo sa musí flexibilne vysporiadať s týmito zmenami a musí nastoliť rámec ako náklady v dôsledku týchto zmien priebežne uhrádzať zhotoviteľovi.
Som rád, že sa na Slovensku udomácnili FIDIC zmluvné podmienky. Budem rád, ak obstarávatelia v duchu „Zlatých princípov“ prestanú meniť FIDIC ustanovenia a budú platiť v takej podobe, ako sú navrhnuté.
Hoci FIDIC zmluvné podmienky neupravujú spôsob ako ohodnotiť nárok. Strany si to môžu dohodnúť, ale zväčša to nerobia.
Na druhej strane, FIDIC zmluvné podmienky, resp. obdobná zmluvná úprava, je nevyhnutná k aplikácii akýchkoľvek pravidiel zavedených metodikami. FIDIC zmluvné podmienky veľmi spravodlivo a starostlivo rozdeľujú možné rizikové udalosti, ktoré idú za objednávateľom, a ktoré idú za zhotoviteľom.
Uplatňovanie nárokov na stavbe je postavené predovšetkým na prehľadom riadení stavby, na prehľadnom harmonograme, prehľadných informáciách a včasnej komunikácii.
Na stavbe je nevyhnutné, aby existovala dohoda o tom, ako má vyzerať harmonogram. Je to predpokladom pre exaktné určenie, kedy nastala riziková udalosť, čo je príčinou posunu v harmonograme, aký je časový dôsledok rizikovej udalosti v harmonograme, či je dôsledok zodpovednosťou objednávateľa, zhotoviteľa, resp., či ide o súbežné omeškanie, za ktoré majú zodpovednosť obe strany (v určitom pomere).
Je dôležité vedieť, či riziková udalosť je na kritickej ceste, teda, či bude mať dopad aj na termín dokončenia stavby. Rozoznávame teda udalosti, ktoré majú dopad na dobu dokončenia diela, a ktoré nemajú.
Dôležitou skutočnosťou, ktorá sa vyhodnocuje je aj časová rezerva zhotoviteľa a sťažené podmienky zhotoviteľa.
Mimochodom v Českej republike, majú aj „Metodiku pro časové řízení u stavebních zakázek podle smluvních podmínek FIDIC“ https://www.sfdi.cz/soubory/obrazky-clanky/metodiky/2018_metodika_casove_rizeni_fidic.pdf
Podľa mňa podstatou „Metodiky pre kvantifikáciu finančných nárokov pri omeškaní a predĺžení“ je, že zavádza: (i) okrajové podmienky uplatnenia nárokov (napr. reakčná doba zhotoviteľa), (ii) vzorce, resp. stanovuje záväzný spôsob výpočtu nárokov, a (iii) určuje mechanizmy kontroly.
Poďme si predstaviť vyššie uvedené podstatné výhody:
1. Reakčná doba zhotoviteľa
Metodika zaviedla „Reakčnú dobu zhotoviteľa“, ktorá je v dĺžke 112 dní.
Vychádzajúc z povinnosti oboch strán aktívne pristupovať k harmonogramu, je dôležité, aby obe strany (zhotoviteľ a stavebný dozor) riešili dopad na harmonogram, a to pokiaľ možno ešte pred vznikom rizikovej udalosti.
Metodika rozoznáva: (i) známu dobu omeškania/prerušenia a (ii) neznámu dobu omeškania/prerušenia.
V prípade ak je doba prerušenia známa, t.j. časovo ohraničená, má zhotoviteľ nárok iba na 112 dní preukázaných nákladov výrobnej réžie, výrobných prostriedkov. Pozor, nie všetky kompenzácie sú limitované, správna réžia nie je limitovaná, zato Metodika rozlišuje medzi (i) výpadkovou správnou réžiou a (ii) réžiou z predĺženia.
Prečo je dôležité limitovať dobu uplatnenia nákladov?
Za prvé sa vychádza z dákeho predpokladu, na ktorom sa zhodli účastníci stavebného priemyslu v ČR, že toto je dostatočná doba, aby bežný zhotoviteľ alokoval svoje kapacity na inú stavbu.
Môžeme to spochybňovať, či je to reálne, alebo nie. Môžeme si povedať, že to chráni predovšetkým objednávateľa (v našom prípade NDS, Správu ciest, Samosprávne kraje, Železnice, mestá a obce, atď.). Na druhej strane, ak má objednávateľ istotu ohľadom nákladov, správa sa zodpovednejšie. Napr. pokynom preruší stavbu na dobu určitú, namiesto faktického prerušenia prác bez pokynu. Ak má objednávateľ viac istôt ohľadom nákladov, možno otvorí dve stavby naraz, namiesto jednej, takže sa stavia priebežne, čo je dobré aj pre zhotoviteľov.
2. Záväzné vzorce, spôsoby výpočtov nákladov
Metodika stanovila jasné spôsoby výpočtu jednotlivých omeškaní/prerušení. Nemusíte sa teda dohodovať, či Vám objednávateľ uzná „Hudsonov vzorec“, alebo „Osobné náklady“ z účtovnej závierky za minulý rok aj za dobu predĺženia.
3. Kontrolné mechanizmy
Metodika stanovuje kontrolne mechanizmy, to znamená, že uvádza, aké sú štandardné dôkazy, čím sa preukazujú vzniknuté náklady.
Opäť to kladie dôraz na lepšiu evidenciu na stavbe, avšak nevytvára to dodatočnú byrokraciu, pretože sú smerodajné už existujúce dokumenty: a to predovšetkým (i) záznamy (4.12 FIDIC, 6.10 FIDIC), (ii) harmonogram, (iii) organigram, (iv) sadzby strojohodín, (v) mzdové náklady. To sú všetko dokumenty vytvárané počas realizácie stavby, resp. vopred požadované obstarávateľom.
Dôležité je, že mzdové náklady sa overia na www.ISPV.cz, pri neproduktívnom čase sa akceptujú prehlásenia zhotoviteľa, pri mzdových nákladoch sa akceptujú potvrdenia o mzde.
Skúste s týmto pochodiť na NDS 🙂 Cenové oddelenie (ak sa k nemu po diskusii so stavebným dozorom, investičným oddelením a HISom dostanete) si bude pýtať výkaz zo Sociálnej poisťovne a keď mu ho predložíte, vyhlási, že správna réžia je v rozpore so zákonom o finančnej kontrole, pretože náklad musí reálne vzniknúť, vzorec nie je dôkazom existencie nákladu, teda nie je účelný, hospodárny a efektívny a nemôže byť uznaný. Máte na 4 roky postarané o diskusiu, kým sa nepremlčí nárok. To Vám garantujem!
4. Kategórie nákladov
Metodika kategorizuje náklady z omeškania/predĺženia.
Iba pre osvetu ich stručne uvediem aj sem:
4.1 Správna réžia predstavuje nepriame náklady, ktoré má spoločnosť, a ktoré nemožno spojiť s konkrétnou stavbou (napr. nájom ústredia, právnici, reklama, obstarávanie, ekonomické oddelenie). Je dobré, ak sa na začiatku dohodne, že réžia tvorí napr. 5% tržieb zo zákazky, aby sa zamedzilo sporom.
V ČR akceptujú aj takú situáciu, kedy sa z dôvodov, ktoré sú mimo zhotoviteľa, nefakturuje. Metodika umožňuje uplatňovať tzv. výpadkovú réžiu, ktorá je definovaná: „Vznik ztráty (výpadku) na Správní režii vyplývá z poklesu fakturace a tím i výnosů, které měly průběžně vznikající Náklady na Správní režii krýt. Tím dochází k defi citu „příspěvku“ na krytí Správní režie, který je předmětem Claimu. Pro zhotovitele, kterému vznikl výpadek výnosů, pokrývá Výpadková správní režie příslušnou ztrátu“.
Metodika pri predĺžení doby pre dokončenie diela stanovuje sadzbu 5%.
Dôležité je, že Metodika má aj sadzbu vo výške 1,25 % pre prípady, kedy nedochádza k predĺženiu doby pre dokončenie diela.
4.2 Výrobná réžia predstavuje nepriame náklady, ktoré možno spojiť s konkrétnou stavbou, zákazkou (napr. projektový manažment, IT zariadenia, auto). Tieto náklady nejde vypočítať vzorcom, položkou v súpise práce, a závisia od konkrétnych okolností.
Metodika rozdeľuje pozície a stanovuje ich väzbu na realizáciu stavby, napr. väzbu na celú stavbu majú tieto pozície: Vedúci projektu, asistent vedúceho projektu, hlavný stavbyvedúci, ekonóm, prípravár, geodet, BOZP, špecialista na harmonogramy, špecialista na dokumentáciu stavby, claim manager, právnik, pričom stavbyvedúci, majster, a iné pozície môžu byť viazané iba na časť stavby.
4.3 Náklady na výrobné prostriedky sú strojné vybavenie a personál.
4.4 Náklady na zriadenie staveniska sú obvykle u nás vo výkaze výmer pod združenou položkou. Metodika sem zaraďuje tieto náklady, ktoré si môže zhotoviteľ uplatňovať:
nájmy budov, nájmy pozemků, elektřinu, plyn, vodu, odpadové hospodářství, úklid, údržbu, ostrahu objektů, odpisy s vazbou na Náklady zařízení staveniště, pojištění a daně s vazbou na Náklady zařízení staveniště, telefony (nejedná se o Náklady vázané na jednotlivé pracovníky), internet (nejedná se o Náklady vázané na jednotlivé pracovníky), PO, BOZP, revize.
4.5 Náklady na bankovú záruku predstavuje náklady na predĺženie.
4.6 Náklady na mobilizáciu, demobilizáciu, údržbu. Metodika sem zahŕňa:
přesun výrobních prostředků, zakonzervování stavby po dobu Zpoždění (nebo Přerušení), nezbytné práce pro prevenci vzniku možných škod způsobených rozestavěným dílem, např. úprava zemních těles, svahování, zakonzervování betonových a železobetonových konstrukcí včetně ocelových prvků a prevence proti jejich degradaci, Náklady na obnovení prací.
