Opäť tu máme jeden rozsudok slovenského všeobecného súdu, ktorý sa týka FIDIC zmluvných podmienok.
Z opisu skutkových okolností vyplýva, že spor mala riešiť KRS, ale nárok sa uplatnil rovno na všeobecnom súde. Ten sa s touto skutočnosťou vysporiadal v odôvodnení dvoma vetami, ktoré uvádzam nižšie:
(…) „sporné záležitosti sú medzi zmluvnými stranami v súčasnosti riešené v zmysle Dohody o riešení sporov č. ZH/2012/0348 z 10.10.2012, pričom otázka, ktorá je predmetom žaloby, nebola zo strany žalobcu doteraz prednesená na riešenie komisie pre riešenie sporov“ (…) „Súd vyhodnotil také konanie žalobcu, keď nerešpektuje ustanovenia čl.20 zmluvných podmienok a dohody o riešení sporov ( postup stavebného dozora ) za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom; po schválení a odsúhlasení zmien položky č.871 17 ako ceny chráničiek. Nie je však žalobcovi na ťarchu, že podal túto žalobu a ako predčasnú ju považoval žalovaný, nakoľko tieto zmluvné dohody ohľadne riešenia vzájomných sporov sa netýkajú, resp. nie sú rozhodcovským konaním podľa CSP.“ (…)
Žalobcom bola NDS ako objednávateľ. Žalovaným zhotoviteľ.
Zmluvné strany mali vytvoriť KRS a nechať ju rozhodnúť aj tento nárok, ale zjavne sa tak nestalo. Dôvody nepoznám, ale z vlastnej skúsenosti viem, že NDS adjudikáciu rôznymi obštrukciami odďaľuje.
Žalovaný považoval žalobu za predčasnú.
Čo teda je tá adjudikácia a prečo by mohla byť žaloba považovaná za predčasnú, keď zmluvnou podmienkou podania návrhu na súd má byť vyriešenie sporu strán prostredníctvom KRS?
Dohoda o riešení sporu pred KRS je záväzok strán a jeho porušenie má svoje následky. Dodržiavať zmluvy je významným súkromnoprávnym princípom.
Strany vopred racionálne uvážili, že rozhodnutie sporu komisiou odborníkov bude efektívne riešenie. Nechceli teda, aby ich spor rozhodoval sudca všeobecného súdu, prípadne rozhodca v rozhodcovskom konaní.
Prax ICC je taká, že súd spor, ktorý neprešiel KRS, zamietne ako predčasný spor a odkáže strany najprv na adjudikáciu.
Keď už rozhodnutie KRS existuje, súd by sa s rozhodnutím mal vysporiadať, je to však také jednoduché pre súd podľa platného CSP?
Rozhodnutie KRS je záväzné. Strana, ktorá s rozhodnutím KRS nesúhlasí, môže prejaviť svoj nesúhlas do 28 dní od doručenia rozhodnutia. Strana môže do 56 dní podať návrh na rozhodnutie sporu v arbitrážnom konaní, alebo na súde (čo si dohodnú v zmluve).
Avšak, ak žiadna zo strán nepodá oznámenie o nesúhlase s rozhodnutím KRS, je rozhodnutie KRS záväzné a konečné.
Ak teda strana nesúhlasí s rozhodnutím KRS, môže docieliť, aby súd prípad meritórne rozhodoval.
Ak však strana neprejaví nesúhlas do 28 dní, je pre ňu rozhodnutie konečné a záväzné, oprávnená strana ho prostredníctvom podčl. 20.7 FIDIC zmluvných podmienok „preženie“ cez súd/rozhodcovské konanie a získa exekučný titul. Súd by ho však v takomto prípade nemal skúmať a mal by ho potvrdiť.
Nakoľko všeobecný súd rozhodnutím KRS nie je viazaný podľa CSP, pretože je viazaný iba rozhodnutím súdu a inštitút adjudikácie u nás nemá žiadnu zákonnú definíciu, predpokladám, že slovenský všeobecný súd bude preskúmavať prípad a rozsudok KRS zoberie v úvahu iba ako dôkaz, vrátene vykonaných výpovedí a podaní zmluvných strán. Hoci by súd podľa mňa mal považovať rozhodnutie KRS za záväzný obsah záväzkov medzi stranami a nemal by sa odchýliť. Uvidíme ako sa vyvinie prax. Na druhej strane si položme otázku: Mohol by súd podľa CSP odkázať na rozhodnutie KRS a vec neskúmať po skutkovej a právnej stránke?
Prečo je to tak dôležité?
Práve preto, že rozhodnutie KRS je určením obsahu záväzku strán. Takýto záväzok môže byť určený aj podľa nášho Obchodného zákonníka (viď. § 269 (3) v spojení s § 291). Podľa mňa v takom prípade ide o nový záväzok, ktorý nahrádza predchádzajúci, a preto by mohlo byť irelevantné, čo všetko bolo predtým medzi zmluvnými stranami, aké claimy, komunikácia, dohody. Strany splnomocnili tretiu osobu, že určí obsah záväzku a rozhodli sa byť ním viazané, pričom stále majú možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s rozhodnutím. Pokiaľ sa tak nestalo, teda pokiaľ by existovalo rozhodnutie KRS, ktoré je konečné a záväzné, prípadne pokiaľ strany spor KRS vôbec nepredložili, nemal by všeobecný súd/rozhodcovský súd brať iba tak na ľahkú váhu, že existovala dohoda o riešení sporu a odignorovala sa.
V praxi NDS by ste sa však rozhodnutia sporu dočkali, ale Váš záväzok by bol dávno premlčaný.
Čo vtedy, keď ešte rozhodnutie KRS neexistuje?
Má súd možnosť konanie začaté návrhom prerušiť, prípadne zastaviť, ak neprebehla adjudikácia (KRS)? Súd by mohol konanie zastaviť, ak by o danom spore rozhodoval rozhodcovský súd, resp. mal právomoc rozhodnúť daný spor. Adjudikácia však nie je rozhodcovským konaním. Adjudikácia nemá ani právomoc iného orgánu, súd teda nemôže vec postúpiť a súdne konanie zastaviť. Súd by mohol prerušiť konanie na žiadosť oboch sporových strán, alebo ak by skonštatoval, že existuje prekážka, napr., že sa rieši otázka, ktorá má pre rozhodnutie sporu význam. Rozhodnutie KRS však nebude takou otázkou, od ktorej závisí súdne rozhodnutie, a ktorú nie je oprávnený riešiť súd.
Povinnú zákonnú adjudikáciu majú vo Veľkej Británii a aj v Maďarsku. Je upravená v Stavebnom zákone, ktorý ju vyžaduje ako podmienku pred začatím súdneho konania. Možno by nebolo zlé sa uberať touto cestou aj u nás, aby sme odľahčili súdom spory v stavebníctve, prípadne by za zamyslenie stál aj špecializovaný súd, ktorý by rozhodovol výlučne stavebné spory.
