+421 905 948 192

Otázky ohľadom uplatnenia Force Mejeure v dôsledku šírenia prenosnej choroby COVID-19 a v dôsledku prijatých opatrení zamedzujúcich jej šírenie, aktualizácia k 20. 3. 2020

Mnohí z nás by si povedali, že okolnosti, ktoré nastali v súvislosti so šírením koronavírusu a prenosnej choroby COVID-19 sú vyššou mocou a dožadovali by sa ochrany, resp. zbavenia sa záväzku plniť svojim zmluvným partnerom, aspoň po dobu, kedy trvajú prekážky.

Možno sa však automaticky odvolávať na vyššiu moc?

 

Náležitosti vyššej moci

Ustanovenia v Obchodnom zákonníku ohľadom vyššej moci (§ 374) nejdú tak do podrobnosti, ako sú tieto podmienky upravené v niektorých zmluvách o dielo.

§ 374 Obchodného zákonníka znie:

(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Pozrime si čl. 19.1 FIDIC, ktorý znie:

„Mimoriadna udalosť“ znamená udalosť alebo okolnosť:

(i)           ktorá je mimo kontroly Strany;

(ii)          proti vzniku ktorej,  Strana nemohla pred uzavretím Zmluvy odôvodnene uvažovať o prijatí náležitých opatrení;

(iii)         po vzniku ktorej by príslušná Strana nebola primerane schopná zamedziť jej dôsledkom alebo ich prekonať; a

(iv)         ktorú nie je možné oprávnene pripísať druhej Strane.

Na prekážku je potrebné hľadieť objektívne a je potrebné vynaližiť na prekonanie, resp. odvrátenie, prekážky všetky možnosti, ktoré možno od podnikateľa požadovať, a to až na hranicu objektívne posudzovaných možností. Riziko znáša ten, kto je v omeškaní.

Aké sú dôsledky existencie vyššej moci podľa FIDIC zmluvných pomdineok? Zhotoviteľ má nárok žiadať nielen predĺženie lehoty výstavby, ale aj Náklady.

 

Aké sú aktuálne východiskové okolnosti?

Vieme, že sa už aj na Slovensku šíri koronavírus a niektorí už majú aj chorobu COVID-19.

Vláda vyhlásila núdzový stav, ktorý následne novým uznesením rozšírila. Uznesenia vlády boli publikované v Zbierke listín Slovenskej republiky, viď: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/49/20200319 a https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/45/20200316.

Zároveň, jednotlivým ministrom boli uložené prijať niektoré opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu a zabezpečenie niektorých činností verejných orgánov.

 

Poďme sa pozrieť z pohľadu zhotoviteľa, či je schopný primerane zamedziť dôsledkom alebo ich prekonať. Majme na zreteli, že ekonomické a technické ťažkosti, nezbavujú zhotoviteľa zodpovednosti za plnenie záväzku.

 

Zákonník práce

Zhotoviteľ vykonáva činnosti na stavbe prostredníctvom svojich zamestnancov, SZČO, subdodávateľov.

Každého napadlo „režijným“ zamestnancom, prípadne aj ostatným, ktorí sú na stavbe, dať „home office“.

Núkalo by sa uplatniť ustanovenie § 55 Zákonníka práce, ktoré umožňuje preradiť zamestnanca na iné miesto, alebo na prácu iného druhu.

Žiaľ zamestnávateľ tak môže vykonať iba v zákonom daných prípadoch. Môže tak vykonať na základe karanténneho opatrenia. Karanténne opatrenia sa však týkajú iba konkrétnych fyzických osôb, u ktorých sa potvrdil vírus, resp. prichádzajú zo zahraničia. Tieto osoby majú povinnosť sa podriadiť opatreniam, a teda majú prekážky v práci, a nemusia nastúpiť do práce.

Lámem si hlavu aj nad tým, že prvý odsek ustanovenia § 55 ZP umožňuje preradiť zamestnanca na iné miesto, ale odseky nižšie, ktoré stanovujú konkrétne podmienky, už používajú iba preradenie na inú prácu a nie preradenie na iné miesto.

Myslím si, že zamestnávateľ sa môže na "home office" iba dohodnúť so zamestnancom, čo pri množstve zamestnancov tiež nie je jednoduché. Bude s každým podpisovať zmenu pracovnej zmluvy?

Väčšina zamestnávateľov postupuje pri rôznych „kancelárskych“ prácach podľa § 52 ods. 5 ZP a e-mailom, alebo osobne, dohodne "home office".

§ 52 ods. 5 ZP znie:

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Takéto riešenie je možné iba na krátku dobu.

Nakoľko sa zatvorili školy, časť zamestnancov zostala doma a čerpá tzv. OČR, to znamená, že majú prekážku v práci na strane zamestnanca.

Bránia však tieto okolnosti zamestnávateľovi, aby plnil svoje záväzky?

Nejdem rozoberať možnosti nariadenia dovolenky, pracovného voľna bez mzdy, nezadávanie práce zamestnávateľom, a iné možnosti, ako zamestnávateľ bude riešiť situáciu voči svojim zamestnancom, nakoľko sa tým nerieši problém záväzku zhotoviteľa a objednávateľa, keďže nejde o dáku normu verejného práva, ktorá objektívne na základe okolností znemožní zhotoviteľovi plniť záväzok.

Zatiaľ sme nenašli žiadne ustanovenie, ktoré by zhotoviteľovi prikazovalo ponechať všetkých zamestnancov doma, hoci by im chcel vyhovieť. Ak tak spraví na základe dohody, je to ústretové gesto, zbaví ho to však záväzku voči objednávateľovi? Nebude to iba ekonomická a technická prekážka, ktorá nezbavuje zamestnávateľa záväzku?

 

BOZP

Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Aký je rozsah opatrení, ktoré zamestnávateľ musí prijať?

Nie je to predpísané.

Zamestnávateľ je povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu), pričom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR, resp. odporúčaniami MZ SR, MZVaEZ SR, ÚVZ, ktoré zverejňujú na svojich stránkach.

V súvislosti so šírením koronavírusu v zmysle zákona o civilnej ochrane bola vyhlásená mimoriadna situácia. Postupne sa zatvorili školy, letiská, prevádzka vybraných zariadení, zaviedli sa kontroly na hraničných prechodoch, atď. Viď Úrad verejného zdravotníctva SR: http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4090:opatrenia-ustredneho-krizoveho-tabu-sr-vnsuvislosti-snochorenim-covid-19&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153

 

Predĺženie Lehoty výstavby podľa Fidic

Ukazuje sa, akú skúsenosť mali tvrodcovia FIDIC zmluvných podmienok, pretože v čl. 8.4(d) predvídajú nepredvídateľný nedostatok personálu a vecí určených pre dielo spôsobený epidémiami alebo zásahmi verejnej moci.

Toto ustanovenie samo o sebe síce nezakladá aj nárok na zvýšenie ceny, nie je však vylúčené, že k zvýšeniu ceny môže objektívne dôjsť. V takom prípade je riziko na strane Objednávateľa.

 

Záver

Veľký zamestnávatelia po dohode s odbormi z vážnych prevádzkových dôvodov podľa ustanovenia § 142 ods. 6 ZP prerušili prevádzku. Uvedeným rozhodnutím však veľký zamestnávatelia skôr vyhoveli požiadavkám zamestnancov, takéto opatrenie s ohľadom na ekonomiku Slovenska nie je možné udržať, nakoľko sa zamestnancom vypláca 60% ich priemerného zárobku a tieto náklady sú na bedrách zamestnávateľa. Opätovne to nie je rozhodnutie, ktoré by im niekto prikázal.

Vidíme, že stavebným firmám sa rúca aj dodávateľský model, kedy zlyhávajú dodávky materiálu a taktiež subdodávateľské firmy pragmaticky pristúpili k ochrane zamestnancov a nenastupujú na rôzne špecializované činnosti. Nikto nestanovil, aké sú primerané podmienky. Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia priemyselných zväzov, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska volajú po systémových opatreniach.

 

Pokiaľ štát plošne nenariadi karanténu, prípadne pokiaľ sa vyhodnotí, že pri dodržiavaní sprísnených hygienických opatreniach (rúška, respirátory, odstupy, dezinfekcia, atď.) je možné vykonávať na pracoviskách prácu, nebude možné sa automaticky spoliehať na aplikáciu ustanovení vyššej moci a neplniť svoje záväzky. Samozrejme, aj keď dôjde k dočasnému prerušeniu prác, náklady na toto prerušenie bude znášať sám Zhotoviteľ. Situácia bude o to horšia, ak bol zhotoviteľ v omeškaní s plnením oproti termínom v harmonograme, vtedt stráca možnosť libarácie zodpovednosti za škodu.

Vždy sa budú posudzovať konkrétne okolnosti, napríklad skutočnosť, že zamestnávatelia napriek snahe zabezpečiť ochranné prostriedky, ich na trhu jednoducho nezohnali. Uvedené by umožnilo prerušiť činnosť na určitú dobu, avšak na náklady zhotoviteľa. Uvidíme ako sa bude situácia vyvíjať, možno však predpokladať spory, pretože tu balansujeme medzi vyššou mocou a poctivým obchodným stykom, aplikáciou princípov práva, čo sa líši prípad od prípadu.

FIDIC zmluvné podmienky možno považovať v tejto situácii za oveľa priaznivejšie oproti úprave nášho Obchodného zákonníka, pretože ja prí výskyte vyššej moci, môže zhotoviteľ celkom zreteľne uplatniť okrem nároku na predĺženie lehoty výstavby aj nárok na Náklady, ale taktiež tieto podmienky zreteľne identifikujú ako riziko na strane objednávateľa situáciu, keď z dôvodu epidémie nastane nepredvídateľný nedostatok personálu a vecí. Opätovne sa ukázalo, že koleso je už vymyslené, a preto mám rád FIDIC.