Účelom kompenzácie nákladov zhotoviteľa vynaložených za obdobie predĺženia lehoty výstavby je dostať zhotoviteľa do tej istej finančnej situácie, akoby bol, keby sa neobjavili skutočnosti, ktoré spôsobili predĺženie.
Zhotoviteľovi by mali byť uhradené náklady preukázateľne vynaložené počas predĺženia výstavby, a to najmä (i) na reálne vykonané činnosti; (ii) za čas, ktorý stratil; a (iii) na náklady, ktoré reálne znášal z dôvodu predĺženia lehoty výstavby.
Hoci zmluvné podmienky FIDIC neriešia detailne podmienky kompenzácie nákladov zhotoviteľa, medzinárodná stavebná prax si vyžiadala podmienky, ktoré sa štandardne aplikujú v takýchto prípadoch. Dokonca v Českej republike sú k tomu prijaté metodiky, ktoré sú všeobecne záväznou právnou normou, konkrétne: "Metodika pro ověrování a kvantifikaci finančních nároků". Viď: https://www.sfdi.cz/soubory/obrazky-clanky/metodiky/2018_metodika_naroku.pdf
Zastávam názor, že anglická Spoločnosť pre stavebné zmluvné právo (Society for Constraction Law) v dokumente „Delay and Disruption Protocol“ stanovila princípy, ktoré sa stali štandardom pri riesšení sporov v stavebníctve. Viď: https://www.scl.org.uk/sites/default/files/SCL_Delay_Protocol_2nd_Edition.pdf
V protokole sa režijné náklady považujú za účtovný pojem ako priebežné podnikateľské výdavky, ktoré nie sú priamo spojené s výrobou tovaru podniku, ktoré nie sú priamo spojené so zabezpečením práce, materiálov, technologických zariadení alebo subdodávok potrebných pre dodanie tovaru.
Protokol zavádza definície:
Režijné náklady (Overheads, prípadne aj správna réžia) sú kryté extra príjmom podniku mimo príjmu, ktorý kryje priame náklady na zabezpečenie dodania tovaru.
Pri predĺžení lehoty výstavby dochádza k tomu, že po uplynutí lehoty výstavby zdroje zabezpečujúce projekt sú zvýšené bez adekvátneho zabezpečenie príjmov plynúcich z iných projektov.
Konkrétne režijné náklady (Dedicated Overheads) sú také režijné náklady, ktoré bolo preukázateľne nevyhnutné vynaložiť v dôsledku predĺženia lehoty výstavby.
Neobsorbované režijné náklady (Unabsorbed Overheads) (ako napríklad nájom, mzdy) vznikajú zhotoviteľovi bez ohľadu na objem práce, sú teda konštantné a mali by byť uhradené zhotoviteľovi na základe uplatnenia nároku.
Obvykle sa preukazuje, že zhotoviteľ nemal možnosť pokryť režijné náklady a zabezpečiť zisk tak, ako mohol odôvodnene predpokladať počas predĺženia lehoty výstavby, pretože jeho zdroje boli viazané na zabezpečenie činností z dôvodu predĺženia lehoty výstavby.
Ak nie je možné kvantifikovať výšku neabsorbovaných režijných nákladov, môžu sa použiť všeobecne zaužívané vzorce.
Základným prístupom k preukazovaniu a výpočtu finančných nárokov je metóda preukazovania skutočných nákladov bežnými dokladmi. Táto metóda je svojou podstatou najpreukázateľnejším spôsobom dokladania skutočných výdajov, ktoré môžu zhotoviteľovi vzniknúť. Je založená výhradne na dokladovaní konkrétnych bežných dokladov, napr. faktúr, ktoré sa viažu k jednotlivým možným nárokom zhotoviteľa (náklady na mzdy, stroje, zabezpečení staveniska, bankové garancie, poistenie aj.). S výnimkou správnej réžie a niektorých prvkov výrobnej réžie je aplikovateľná vo väčšine oblastí, v ktorých môžu zhotoviteľovi dodatočné náklady z dôvodu predĺženia lehoty výstavby vznikať. Vzhľadom k miere preukázateľnosti je vhodné túto metódu preukazovania uprednostniť pred ostatnými metódami, pokiaľ je takéto preukazovanie možné.
Z českej metodiky vyplýva predovšetkým nasledovné:
- Náklady na výrobné prostriedky predstavujú náklady alokované na konkrétny stavebný objekt ovplyvnený predĺžením lehoty výstavby (omeškaním, prerušením), ktoré nebolo možné presunúť na inú činnosť.
V prípade prerušenia môže zo strany zhotoviteľa dochádzať k úhrade nákladov za neproduktívny čas pracovníkov a strojového vybavenia. Jedná sa o obdobie, kedy výrobné prostriedky nemôžu z dôvodov na strane objednávateľa generovať žiadne výnosy. Úhrada nákladov súvisiacich so zablokovanými výrobnými prostriedky (mzdy pracovníkov, náklady na strojné vybavenie) však pretrváva.
Evidencia nákladov môže vyplývať aj zo správ o postupe, prípadne z evidencie o počte pracovných síl na stavbe, resp. z čl. 6.10 a 4.21 FIDIC zmluvných podmienok.
Preukazuje sa kalkulácia na základe bežných dokumentov, súčet priamych nákladov na jednotlivé výrobné prostriedky za obdobie predĺženia lehoty výstavby a mzdové náklady.
Okrem dokladov sa teda predkladajú:
- mzdové výpisy, evidencia z dochádzkového systému, prípadne sa predkladá čestné vyhlásenie;
- strojné vybavenie - stavebné denníky, výkonová kalkulácia, správa o počte pracovníkov.
- Výrobná réžia predstavuje nepriame náklady na riadenie výroby, ktoré vznikajú priamo na stavbe. Nedajú sa priradiť priamo k jednotlivým položkám prác. Ide o náklady, ktoré nemožno stanoviť priamo alebo jednotlivou položkou vykonávanou prácou podľa výkazu prác, ale je možné ju priradiť k stavebnému objektu alebo k celej stavbe.
Do výrobnej réžie možno štandardne započítať nasledovné náklady:
- spotreba režijného materiálu;
- spotreba paliva a energie (mimo pohonných hmôt);
- spotreba elektrickej energie, plynu apod. určenej pre výstavbu (osvetlenie a kúrenie pracovného priestoru, pohon zariadení a nástrojov a iné);
- náklady na obstaranie, opravy a údržbu drobného hmotného majetku;
- náklady na obstaranie, opravy a údržbu jednorazovo odpisovaných strojov a mechanizmov, náradia, pracovného oblečenia, výstroje apod.;
- drobný hmotný a nehmotný majetok s odpisom do 1 roku;
- náklady na režijných pracovníkov na stavbe (napr. stavbyvedúci) - ide o mzdové náklady, sociálne a zdravotné poistenie, prepravné v mieste stavby (v obvyklej dojazdovej vzdialenosti), ostatné náklady;
- mzdové náhrady - náhrady miezd (za platený neproduktívny čas) výrobných pracovníkov = pracovná pohotovosť, školenie, dovolenka, čas strávený prepravou apod.;
- náklady na záručné opravy a reklamácie;
- poistné – ide o majetkové poistenie súvisiace s rozostavaným objektom;
- náklady súvisiace s použitím nových výrobkov a technológií (nejde o náklady na skúšobnú prevádzku);
- náklady na operatívne prerábky - patria sem náklady na napravenie drobných, vadne vykonaných úkonov v rámci nadväzujúcich prác;
- poplatky (napr. licencie);
- poplatky súvisiace s vykonávaním prác (rôzne osvedčenia, certifikáty, kontroly);
- podiel zásobovacej réžie;
- náklady na skladové hospodárstvo stavby;
- náklady na upratovanie a údržbu stavby; a iné.
Časť nákladov výrobnej réžie trvá aj v priebehu poruchy (mzdy THP, ktorí musia riešiť vzniknutú situáciu, vrátane nákladov)
Spôsob kalkulácie: náklady sa vypočítavajú predovšetkým na základe bežných dokladov, ako súčet priamych nákladov na jednotlivé zložky výrobnej réžie, vyčíslenej podľa stavebných objektoch.
Rozsah dokladov - mzdové náklady THP:
- výpisy dochádzkového systému - preukazujúce čas;
- mzdové výpisy - preukazujúce výšku nákladov;
- doporučené sú tiež: čestné vyhlásenia o tom, že daní zamestnanci nevykonávali po nárokovanou dobu pro zhotoviteľa žiadnu zárobkovú činnosť nad rámec nároku.
- Náklady na ostatné položky:
- doloženie bežných dokladov vrátane argumentácie;
- Napr. náklady na mobilné telefóny, výpočtovú techniku a software, ostatné atď.;
- Pričom sa má za to, že náklady zariadenia staveniska sú v ponuke rozpustené po dobu pôvodnej lehoty výstavby – nie sú súčasťou nákladov výrobnej réžie, ale kvantifikujú sa samostatne za dobu predĺženia.
Kontrolne mechanizmy:
- stavebné denníky z období skutočného vykonávania činností – preukazujúce skutočné počty výrobných prostriedkov v priebehu realizácie;
- výkonová kalkulácia na základe položkového rozpočtu a HMG pro posudzovaný stavebný objekt;
- pravidelná správa o počtu pracovníkov na stavenisku - vid čl. 6.10 FIDIC zmluvných podmienok
- Správna réžia sú náklady, ktoré vznikajú v správe firmy, t. j. náklady, ktoré nie je možné priradiť ku konkrétnemu projektu. Výška je stanovená paušálne = percentuálnou prirážkou k základu výrobných nákladov vrátane hmôt, tzv. priame náklady.
Z pohľadu kalkulácie výšky nákladov na správnu réžiu je dôležitý základ, z ktorého sú tieto náklady vypočítavané. Tento základ všeobecne tvoria výrobné náklady. V niektorých prípadoch sa uvažuje o základe so započítaním hmôt (tzv. priamych nákladov). V niektorých je uvažovaný základ bez zahrnutia nákladov na hmoty (tzv. priame spracovacie náklady). Započítanie zložky hmôt (materiálov) do základu pre stanovení sadzby správnej réžie zásadný vplyv na stanovenie jej výšky.
Pri stanovení režijnej sadzby vychádzajú podniky z účtovných uzávierok za predchádzajúce obdobia. Štandardne sa neuvažuje s nepravidelným vynaložením nákladov na správnu réžiu, a preto sa ako priemer za skúmané obdobie berie jeden rok. Z uvedeného dôvodu nie je možné= stanoviť jej výšku konkrétne vo vzťahu k jednotlivým zákazkám.
Každá zákazka sa podieľa svojimi výnosmi určitou časťou na nákladoch správnej réžie. Ich percentuálne zastúpenie na krytí nákladov zodpovedá pomeru hodnoty zákazky k celkovému obratu spoločnosti za určité období, najčastejšie 1 rok.
Správna réžia má podobu fixných nákladov firmy bez ohľadu na realizované zákazky.
Naviacnáklady na správnu réžiu vznikajú reálne iba v prípade, že dochádza k skutočnému výpadku výnosov na strane zhotoviteľa.
Pokiaľ teoreticky presunie zhotoviteľ v rámci posudzovaného omeškania/prerušenia uvoľnené prostriedky na iný projekt, k výpadkom výnosu fakticky nedochádza a nevzniká ani manko v krytí správnej réžie.
V čase omeškania / prerušenia dochádza k výpadku výnosov (nefakturuje sa) z daného projektu, ktorý má kryť adekvátnu časť nákladov na správnu réžiu v danom čase za daný projekt.
Jednotlivé zákazky časť svojich výnosov štandardne pokrývajú pomernou časťou správnej réžie, ktorá je trhovo vo výške 6 - 10 %.
Okrem vyššie uvedených nákladov môžu existovať rôzne náklady na zabezpečené technické vybavenie v dobe omeškania / prerušenia (postavené lešenie, skruže pod mostovkou atď.).
Česká metodika uvádza vzorec, kde sa rozlišuje koeficient podľa toho, či omeškanie/prerušenie malo vplyv na lehoty výstavby, alebo nie a stanovil sa koeficient vo výške 5%, resp. 1,25%. Protokol používa Hudsonov vzorec, Emdenov vzorec, resp. Eichleayov vzorec