+421 905 948 192

Kontrola a ochrana subdodávateľov objednávateľom

Vzťah objednávateľ - zhotoviteľ - subdodávateľ

Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Zhotoviteľ zodpovedá za konanie alebo chyby alebo vady každého svojho subdodávateľa, akoby išlo o konanie alebo chyby samotného zhotoviteľa.

Na slovenských stavbách však býva zvykom, že subdodávateľ je odkázaný na svojvoľné konanie zhotoviteľa. Bežným scenárom je, že sa zhotoviteľ „vyúčtuje“ so subdodávateľom na konci stavby, keď ho už nepotrebuje, cez uplatnenie zmluvných pokút, nárokov na náhradu škody, nárokov z vád (najmä na zľavu z ceny) a zápočtom týchto pohľadávok voči zmluvnej cene. Zhotoviteľ (v postavení objednávateľa voči subdodávateľovi) obvykle drží zádržné, takže je pomaly bežnou praxou, že subdodávatelia nedobrovoľne ponechávajú vynútenú „zľavu“ 10% a viac zhotoviteľovi.

Ako môže ochrániť objednávateľ subdodávateľa pred takýmto konaním zhotoviteľa? Existujú dáke riziká pre objednávateľa?

Pre istotu si sem uvedieme aj ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zasahujú do inak zmluvnej voľnosti strán (objednávateľa a zhotoviteľa).

Podľa § 41 ZoVO môže objednávateľ v súťažných podkladoch vyžadovať, aby zhotoviteľ v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, navrhovaných subdodávateľov a predmety subdodávok a vyžadovať, aby subdodávateľ primerane spĺňal podmienky účasti.

V takom prípade je potrebné sa vysporiadať aj s podmienkami zmeny už navrhnutého subdodávateľa, ale to teraz nie je predmetom článku.

Ods. 7 § 41 ZoVO taktiež umožňuje, aby objednávateľ v zmluve dohodol so zhotoviteľom, že náležité platby za tovar, stavebné práce alebo služby uhradí priamo subdodávateľovi, ktorý dodal tovar, uskutočnil stavebné práce alebo poskytol služby dodávateľovi, ak o to subdodávateľ požiada. Objednávateľ zároveň určí v zmluve podrobnosti týkajúce sa spôsobu platby subdodávateľovi a vhodný mechanizmus, ktorým umožní zhotoviteľovi namietať voči nenáležitej platbe subdodávateľovi.

Obvykle hlavná zmluva upravuje nasledovné podmienky medzi zhotoviteľom a objednávateľom:

  1. zhotoviteľ je povinný požiadať, aby objednávateľ schválil subdodávateľov a zároveň, subdodávateľ nie je oprávnený začať práce a vstúpiť na stavenisko bez predchádzajúceho schválenia objednávateľom;
  2. zhotoviteľ je povinný písomne upozorniť objednávateľa o skutočnosti, že neuhradil splatnú odplatu subdodávateľa;
  3. zhotoviteľ je povinný predložiť objednávateľovi kópiu zmluvy so subdodávateľom a je povinný v nej dohodnúť, aspoň tieto podmienky:

Vyššie uvedené záväzky zhotoviteľa sú obvykle zabezpečené zmluvnou pokutou a prípadne sa tiež objednávateľ môže v prípade porušenia záväzku uspokojiť aj plnením z bankovej záruky.

Samotní zhotovitelia sa obvykle bránia predkladaniu zmlúv objednávateľovi, zdôvodňujú to ochranou dôverných údajov, prípadne obchodného tajomstva. Účelom zrejme je udržať v tajnosti výšku obstarávateľskej marže na danú prácu.

Kde sú riziká objednávateľa?

V prípade, že zhotoviteľ uzatvára so subdodávateľom subdodávateľskú zmluvu back to back podľa hlavnej zmluvy s objednávateľom, nemal by byť problém s preukazovaním splnenia záväzkov subdodávateľa voči zhotoviteľovi, keďže objednávateľ predmet subdodávky preberá od zhotoviteľa a je si vedomí vád pri preberaní predmetu subdodávky.

Problematickejším je prípad, kedy zhotoviteľ dohodne so subdodávateľom odlišné podmienky odovzdania predmetu subdodávky, odlišné termíny splatnosti dodávky a iné.

Nemožno vylúčiť, že medzi subdodávateľom a zhotoviteľom existuje spor, z dôvodu ktorého si zhotoviteľ bude voči subdodávateľovi uplatňovať svoje nároky, ktoré môžu mať povahu peňažného plnenia, napr. z titulu zodpovednosti za vady, náhrady škody za omeškanie, atď., teda zhotoviteľ môže mať voči subdodávateľovi peňažné pohľadávky, ktoré si môže napr. započítať, prípadne uplatniť voči bankovej záruke atď.

Podľa § 529 Občianskeho zákonníka platí:

(1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník (zhotoviteľ dlží cenu diela subdodávateľovi) uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

(2) Dlžník (zhotoviteľ dlží cenu diela subdodávateľovi) môže použiť na započítanie voči postupníkovi (objednávateľ) aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi (subdodávateľovi) v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi (objednávateľovi). Toto právo má dlžník (zhotoviteľ) aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

V danom prípade, ak objednávateľ uhradí subdodávateľovi odplatu za postúpenie vo výške 100% nominálu, môže sa stať, že zhotoviteľ bude rozporovať započítanie objednávateľa a môže tvrdiť, že objednávateľ je v omeškaní s úhradou ceny diela.

Spor medzi subdodávateľom a zhotoviteľom sa tak môže presunúť na úroveň zhotoviteľa a objednávateľa. Aj z tohto dôvodu nemajú objednávatelia takéto riešenie situácie radi.

Danú situáciu je možné riešiť aj takým spôsobom, že Objednávateľ bude vyžadovať, aby zhotoviteľ vystavil každému subdodávateľovi bankovú záruku, z ktorej bude môcť subdodávateľ čerpať v prípade, že zhotoviteľ riadne neplní. Vystavená banková záruka chráni subdodávateľa aj pre prípad, že by zhotoviteľ bol v úpadku. Takéto riešenie je síce drahšie, ale pre objednávateľa môže táto cena zabezpečovať riadne plnenie záväzkov aj na nižších úrovniach.