+421 905 948 192

Harmonogram ako nástroj pre časové riadenie stavby

Postupne sa aj na slovenských stavbách začínajú používať harmonogramy v podobe Ganttových diagramov.

Harmonogram je prostriedkom nielen na plánovanie a kontrolu stavby, ale tiež je nevyhnutným podkladom pre riešenie sporov, resp. pre predchádzanie sporom.

V harmonograme sú zobrazené mnohé dáta: (i) čas jednotlivých činností, (ii) postupnosť činností, (iii) nadväznosť jednotlivých činností na iné činnosti, (iv) alokácia výrobných prostriedkov (stroje a práca), a iné.

Ako má vyzerať harmonogram a čo všetko musí obsahovať, aby bol efektívnym nástrojom na riadenie stavby?

Ktokoľvek by mal záujem sa dozvedieť viac o harmonograme, odporúčam prečítať si podrobne SCL Protocol. Nájdete ho tu: https://www.scl.org.uk/sites/default/files/documents/SCL_Delay_Protocol_2nd_Edition_Final.pdf

Pre nás je zrozumiteľnejsší český právny rámec, preto sem dávam aj odkaz na českú metodiku: https://www.sfdi.cz/soubory/obrazky-clanky/metodiky/2018_metodika_casove_rizeni_fidic.pdf

V oboch dokumentoch nájdete prehľadné grafické znázornenia harmonogramov a jednotlivých inštitútov.

Bez ohľadu na to, ako bude harmonogram dobre spravený, musí byť naviazaný na modernú zmluvu o dielo.

Takáto zmluva vychádza z toho, že na stavbe dochádza k zmenám a v ich dôsledku aj k zmene pôvodne plánovaného harmonogramu. Dobrá zmluva o dielo musí stáť na aktívnom prístupe strán. Každá strana má preto povinnosť oznamovať si navzájom informácie, ktoré môžu mať vplyv na cenu, čas vykonania diela, kvalitu vykonania diela atď. Dobrá zmluva tiež vopred stanoví, ktorá zo strán bude znášať konkrétne riziko. Ak na stavbe nastane riziková udalosť, malo by byť zrejmé, ktorá strana bude znášať prípadné náklady, ktoré vzniknú z uvedenej rizikovej udalosti.

Riziková udalosť môže byť predvídateľná, nepredvídateľná, môže byť časovo obmedzená, časovo neobmedzená. Podstatné je, aby sa o nej obe strany dozvedeli, čo najskôr.

Harmonogram musí predovšetkým znázorňovať kritickú cestu.

Čo je to kritická cesta?

SCL Protocol definuje kritickú cestu nasledovne: „Postupnosť činností v rámci projektu od jeho začiatku po dokončenie, pričom súčet doby trvania týchto jednotlivých činností určuje celkovou dobu trvania projektu.

HMG znázorňuje jednotlivé činnosti, vrátane logických náväzností. Príklad z SCL Protocol, druhé vydanie (strana 66 a nasl.):

 

Činnosti sú v harmonograme zobrazené v troch úrovniach: (i) stavebného objektu, (ii) podobjektu (stavebného prvku), (iii) stavebnej činnosti. Často krát sú zobrazené tzv. WBS kódy.

Na začiatku sa harmonogram označuje ako base line. Počas výstavby sa harmonogramy prepracovávajú. Najčastejšie v rámci pravidelných správ o stave.

Takýto prepracovaný harmonogram by mal byť zároveň aktualizovaný. Perspektívne sú v ňom zobrazené predpokladané činnosti, ktoré sa ešte majú spraviť (as-planned) a retrospektívne sú označené už vykonané činnosti (as-built).

V HMG teda vidíme aj technologické, resp. sezónne prestávky, prerušenia (či už plánované, alebo náhodne vyskytnuté).

Harmonogram by spravidla mal zahŕňať aj nestavebné činnosti, teda dokumentáciu (závisí od spôsobu dodania stavby, či dokumentáciu zabezpečuje zhotoviteľ, resp. objednávateľ, či sa k nej zhotoviteľ vyjadruje, alebo ju už má pred podpisom zmluvy). Každý stavebný objekt by mal začínať míľnikom, a to je schválenie, resp. odovzdanie realizačnej dokumentácie. Súhrnné činnosti budú končiť odovzdaním a prevzatím predmetných objektov. Aj preto je na HMG vyznačená súhrnná činnosť osobitne a jednotlivé činnosti tiež osobitne. Jednotlivé zmluvné míľniky, resp. rozhrania medzi plneniami rôznych dodávateľov, môžu byť označené ako zmluvný míľnik. Míľnikom budú označené aj rôzne skúšky, atď.

Na základe harmonogramu správca stavby (tretia osoba odlišná od objednávateľa a zhotoviteľa) predlžuje dobu na dokončenie diela, nariaďuje akceleráciu, kontroluje skutočný stav realizácie diela oproti plánu.

Vždy keď je skutočný postup pomalší ako ten predpokladaný harmonogramom z dôvodov na strane zhotoviteľa je zhotoviteľ povinný navrhnúť nápravné opatrenia za účelom urýchlenia postupu a dokončenia diela v dohodnutom termíne. Tieto postupy môžu zahŕňať rozšírenie pracovného času, nasadenie dodatočných zdrojov na náklady zhotoviteľa.

Ak sú však prekážky na stavbe na strane objednávateľa (zmena, omeškanie, mimoriadne nepriaznivé klimatické podmienky), má zhotoviteľ právo posunúť v harmonograme jednotlivé činnosti, tým aj termín splnenia jednotlivých míľnikov a ak je to potrebné má právo aj na predĺženie doby na dokončenie diela.

Zhotoviteľ v harmonograme znázorní rizikovú udalosť a predpokladaný počet dní, po ktoré bude táto udalosť trvať.

Ak je harmonogram dobre spravený, to znamená, že je na ňom znázornená kritická cesta, zhotoviteľ hneď zistí, či udalosť spôsobí kritické omeškanie, prípadne nekritické omeškanie. Kritické omeškanie je také, kde činnosť má dopad na kritickú cestu. Nekritické omeškanie môže byť omeškanie činnosti, ktorá nie je na kritickej ceste.

Zhotoviteľ musí včas oznámiť rizikovú udalosť objednávateľovi a žiadať predĺženie doby na dokončenie diela, prípadne aj náklady (ak uvedená udalosť má vplyv na náklady). Zhotoviteľ môže claimovať aj nekritické omeškanie, ak príslušné narušenie (disruption) spôsobilo pokles jeho efektivity a z uvedeného dôvodu mal napr. nasadené zdroje v rámci konkrétnej činnosti dlhšie na stavbe ako sa predpokladalo.

Náklady sú priame a nepriame, podrobnostiam ohľadom výpočtu nákladov z dôvodu omeškania sa budem zaoberať v inom článku.

Nakoľko cieľom zmluvy o dielo je realizácia výstavby v dohodnutý čas a za dohodnutú odmenu, predĺženie doby na dokončenie diela je zmyslom uplatňovania zmluvných nárokov zo zstrany zhotoviteľa. Zhotoviteľ sa včasným uplatnením nároku zbaví zodpovednosti za škody spôsobené omeškaním na strane objednávateľa a zároveň umožní objednávateľovi, aby akceptáciou dôvodne uplatneného nároku došlo znova k dohode na dobe na dokončenie diela, aby objednávateľ mohol znova ťažiť zo zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku zhotoviteľa dokončiť dielo v dohodnutý čas.

Ak objednávateľ nepostupuje v súlade so zmluvou, nereaguje na nároky zhotoviteľa na predĺženie doby na dokončenie diela, má sa za to, že čas nie je podstatnou náležitosťou diela. Takto to aspoň funguje vo Veľkej Británii. Síce takáto prevenčná zásada je aplikovaná v common law, verím, že by mal objednávateľ rovnako aj u nás venovať pozornosť aktualizácii harmonogramu, aby sa mu nestalo, že zhotoviteľ sa vymaní spod zmluvnej pokuty a záväzných termínov a bude zaviazaný vykonať dielo v čase primeranom okolnostiam. Ja to pre istotu do zmluvy uvádzam ako dôsledok porušenia povinnosti objednávateľa akceptovať oprávnený nárok zhotoviteľa.

Nakoniec, aj v našom Obchodnom zákonníku máme obdobné znenie, ktoré je naviac kogentné, teda ho nemožno obísť. Podľa § 365 Obchodného zákonníka platí, že dlžník nie je zodpovedný za omeškanie, pokiaľ nemôže plniť v dôsledku omeškania veriteľa. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR, spis. zn. 32 Odo 542/2006 sa uvádza: „pokud objednatel neposkytl potřebné spolupůsobení nutné k tomu, aby zhotovitel mohl splnit svůj závazek, tj. dokončit dílo řádně a včas (neopatřil včas stavební povolení na přípojku plynu a nezajistil stavební připravenost), není zhotovitel v prodlení (soud aplikuje § 365 obchodního zákoníku“.

Dodám, že podľa slovenského Obchodného zákonníka sú podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo (i) dohoda o cene a (ii) dohoda o predmete diela.

Dohoda o čase vykonania diela nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Zmluvné strany sa teda vôbec nemusia v zmluve dohodnúť na čase vykonania diela. Samozrejme, ak sa na čase vykonania diela dohodnú, je pre nich záväzný. Ak sa však dohodnú na aktualizácii harmonogramu a na rizikách, je záväzný čas, ktorý môže byť upravený podľa spôsobu uvedeného v zmluve.

Odporúčam účastníkom zmluvy, aby na stavbu, ktorá nemá harmonogram ani nešli, je to ruská ruleta.