Rád by som sa aj ja zviezol na vlne eufórie ohľadom otvorenia zrekonštruovanej SNG.
Chcel by som však využiť túto eufóriu pre kritické zamyslenie sa ohľadom spravovania stavieb na Slovensku.
Tento post nie je kritikou SNG, zložitosť rekonštrukcie je daná okolnosťami a každá stavba má veľa neznámych, z ktorých niektoré možno predpokladať, niektoré menej, niektoré vôbec. Vedenie SNG si počínalo hrdinsky a obdiv má u mňa najmä preto, že to dokázali ženy.
Každý investor musí od začiatku vedieť, čo ide stavať, koľko má finančných zdrojov, koľko bude výstavba trvať, atď. Slúži mu na to štúdia uskutočniteľnosti, kde si zhromaždí dáta a porovná alternatívy.
Po zhromaždení všetkých dát o stavbe a z prieskumov a na základe štúdie uskutočniteľnosti si investor zvolí spôsob dodania stavby.
V danom prípade bol pripravený projekt v roku 2005 a stavba sa začala realizovať v roku 2015. Stavba mala trvať cca. 3 roky. Zdroje zo štátneho rozpočtu mali byť zabezpečené, ale nebolo ich dostatok na celú stavbu.
Bez ohľadu na skutočnosť, či by sa stavba realizovala žltým alebo červeným Fidicom, stále by išli objektívne skutočnosti a riziká zo zmien za objednávateľom.
Stavbu skomplikovala aj situácia, že sa realizovalo Dedečkovo dielo, teda pôvodný autor diela mal právo na stavbu dozerať a projekt rekonštrukcie vzišiel zo súťaže. Nebolo teda jednouché prehodiť dodanie projektu na zhotoviteľa v žltom Fidicu. Naviac v prípade rekonštrukcie, kde sú mnohé neznáme sa žltý Fidic neodporúča.
Je úplnou samozrejmosťou, že stav objektu, ktorý sa má rekonštruovať sa za desať rokov od prípravy projektu zmení, to znamená, že na stavbe sa denno denno objavovali „prekvapenia“. K tomu prispeli aj zmeny zákona, noriem a technológií. Ak máme nové technológie, napr. LED osvetlenie, ktoré je aj ekonomickejšie na prevádzku, nebudeme teda bazírovať na starom riešení, ale variácia vyžaduje zmenu projektu.
Omeškania z týchto udalostí išli za objednávateľom. Ak by aj zhotoviteľ realizoval projektovú dokumentáciu v rámci dodania zákazky, taktiež by vznikali omeškania z dôvodu prerábania projektu. Nemožno ani vylúčiť konflikt medzi autorom architektom Dedečkom, autorom projektu pre stavebné povolenie a architektom realizačného projektu.
Pokiaľ je jednoznačné, že riziko z určitej udalosti znáša objednávateľ, zhotoviteľ má nárok na náklady z predĺženia. Do týchto nákladov spadá tzv. správna réžia (réžia centrály – nájom centrály, réžia na účtovníkov, administratívnych zamestnancov, HR, právnikov, obstarávačov, atď.), výrobná réžia (projektoví manažéri a ich náklady, náklady zariadenia stavby, atď.), náklady výrobných prostriedkov (zamestnanci, SZČO na stavbe, zariadenia), iné náklady (banková záruka, poistenie atď.)
Tieto náklady nie je možné bezdôvodne neuznať, prípadne pripraviť do súťažných podmienok zmluvu, kde sa nároky vopred vylúčia.
Čo je teda možné urobiť?
Je potrebné zmluvu riadne premyslieť vopred a následne je potrebné mať skutočne kvalitného správcu stavby, ktorý dohliadne nad realizáciou stavby. Správca stavby má silnné nástroje: harmonogram, inštrukcie a právomoc rozhodovať o nárokoch. Správca stavby musí tieto nástroje perfektne ovládať a používať.
Vždy keď je zrejmé, že sa na určitom stavebnom objekte nebude pracovať (z akéhokoľvek dôvodu), je vhodné vopred oznámiť zhotoviteľovi, že sa prerušujú práce. Samozrejme, že zhotoviteľ je chránený, nemožno len tak prerušiť stavebný objekt alebo celé dielo bez dôvodu, alebo bez finančného dopadu. Je však možné kontrolovať náklady zhotoviteľa a tiež ich vopred primerane limitovať. Zhotoviteľ má nárok iba na náklady, ktoré mu skutočne vznikli. Ak je vopred v zmluve určitá flexibilita ohľadom mobilizácie a demobilizácie pracovníkov na stavbe, je možné chrániť aj objednávateľa pred enormným vystavením sa riziku.
V Českej republike napr. je zhoda na reakčnej dobe zhotoviteľa. Táto doba je 112 dní. Rozhodujúcu rolu zohráva, či je zhotoviteľovi dĺžka omeškania/prerušenia vopred známa, alebo neznáma. Rozsah omeškania musí byť v záujme oboch strána a jeho účelom je zmierňovanie negatívnych následkov na stavbe. Dopad omeškania/prerušenia je riešený správcom stavby aj zhotoviteľom, najlepšie pred vznikom rizikovej udalosti, prípadne okamžite po jej vzniku. FIDIC zmluvné podmienky stanovujú 28 dňovú lehotu na oznámenie udalosti pod hrozbou zániku nároku ak sa táto lehota nesplní (42 dní je potom na detailné informovanie). Kým zhotoviteľ má 28 dní na oznámenie udalosti spôsobujúcej omeškanie podľa zmluvy, k tomu sa pridalo 84 dní na realokáciu zdrojov.
Účelom reakčnej doby je predovšetkým, aby sa strany vzájomne informovali, aby sa riešili problémy včas, a aby objednávateľ nebol vystavený riziku zo zlého manažmentu stavby.
Neznáma doba omeškania/prerušenia
Pokiaľ nie je dĺžka omeškania stanovená, zhotoviteľ je nútený zachovať výrobné prostriedky v pohotovosti pre prípad znovazačatia prác. Dôsledkom je neistota na strane objednávateľa a zhotoviteľa ohľadne časového a finančného nároku a nie je možné určiť predbežnú výšku. Tá sa spravidla určí až na konci rizikovej udalosti, ktorá spôsobila omeškanie.
Známa doba omeškania/prerušenia
Známy časový rozsah omeškania/prerušenia umožňuje vopred stranám plánovať a dáva príležitosť pre zmiernenie nepriaznivých následkov rizikovej udalosti. Ak ho nie je možné určiť definitívne, správca stavby by ho mal určiť aspoň predbežne. V prípade, že je známa doba prerušenia, zaviedla sa reakčná doba. Reakčná doba je maximálna kompenzovateľná doba v prípade známej dĺžky omeškania/prerušenia prác na stavebnom objekte/diele. Samozrejme, že reakčná doba sa neaplikuje na všetky typy nákladov. Ak by bolo prerušenie v skutočnosti kratšie ako 112 dní, pochopiteľne, že sa uplatní skutočná doba prerušenia.
Reakčná doba 112 dní vznikla ako konsenzus strán v stavebnom sektore. 112 dní sú takmer 4 mesiace. Predpokladám, že stakeholderi v stavebnom sektore si povedali, že je dôležitejšie, aby sa stavalo, a aby „štátní“ investori neboli vystavení riziku, je to dôležité aj pre zhotoviteľov, pretože tak sa môžu spoľahnúť, že sa bude stavať viac. Ak je dostatok stavieb, stavebné firmy by mali vedieť realokovať svoje sily na iné stavby, prípadne zoberú paušálne 112 dní nákladov a zvyšok negatívneho dopadu z omeškania/prerušenia ide na nich. U nás aj v dôsledku zlej správy stavby a aj zlého nastavenia zmlúv je objednávateľ vystavený enormnému riziku, čo nie je žiadúce a podľa mňa je to potrebné zmeniť.
Ak nie je stavba dobre spravovaná, objednávateľ nepreruší práce na určitom stavebnom objekte, zhotoviteľ nestiahne ľudí a požaduje „réžiu“, hoci je evidentné, že na stavbe pracovníci ani neboli, alebo sa tam ponevierali a zavadzali. Z tohto vznikajú nielen spory medzi stranami, ale ostáva „pachuť“ a pocit krivdy u oboch strán.
Súbežné omeškanie
Pod súbežným omeškaním sa rozumie situácia, keď na stavbe naraz vznikli dve rizikové udalosti, ktoré sú príčinou omeškania, pričom jedna je rizikom objednávateľa druhá je rizikom zhotoviteľa. Napr. neskoré odovzdanie staveniska objednávateľom zhotoviteľovi, a zároveň chýbajúca mobilizácia zhotoviteľa.
Zhotoviteľ bude mať pri súbežnom omeškaní nárok na náklady, iba ak je schopný rozlíšiť, ktoré náklady mu vznikli omeškaním objednávateľa, a ktoré svojim vlastným pričinením. Zhotoviteľ dostane uhradené iba tie náklady, ktoré možno priradiť k rizikovej udalosti objednávateľa.
V Českej republike majú reakčnú dobu zhotoviteľa v metodike. U nás by tiež bolo vhodné, aby ministerstvo dopravy a výstavby (aktuálne to bude asi skôr nový Úrad pre výstavbu a územné plánovanie) prijal obdobnú metodiku aspoň na verejných zákazkách. V metodike by sa taktiež záväzne určili doklady, ktorými sa preukazujú nároky a stanovili matematické vzorce, podmienky a obmedzenia pre výpočet správnej a výrobnej réžie.
Odkaz na české metodiky pre inšpiráciu: https://www.sfdi.cz/pravidla-metodiky-a-ceniky/metodiky/
